Oleg Tabakov žiaril vo filme, miloval divadlo

Slávny ruský herec, režisér a pedagóg Oleg Tabakov, ktorý hral v oscarovom hite Moskva slzám neverí, v snímkach režiséra Nikitu Michalkova a bol uznávaný aj ako divadelník, zomrel vo veku 82 rokov. Tabakov bol od novembra vo vážnom stave v nemocnici. Koncom roka ho lekári uviedli do umelého spánku.

12.03.2018 18:09
Kultura, oleg tabakov Foto:
Oleg Tabakov na fotografii z roku 2007, keď prišiel do Bratislavy so svojím divadlom Tabakerka.
debata

V roku 1968 sa Tabakov spolu s Jevgenijom Jevtušenkom a ďalšími podpísal pod protest proti okupácii Československa. V tom čase hosťoval v pražskom Činohernom klube v Gogoľovom Revízorovi, kde stvárňoval hlavnú postavu Chlestakova. Zastúpil Vladimíra Pucholta, ktorý po príchode sovietskych tankov emigroval. Na spoluprácu prizval Tabakova režisér Jan Kačer. „Bol som práve v Prahe a prepil som všetky peniaze. A pretože som si musel nutne kúpiť džínsy – nepriviezť džínsy sa rovnalo takmer trestnému činu – udeľoval som jedno interview za druhým: za rozhovory sa totiž vtedy u vás platilo. Jeden bol na tému Revízora. A práve ten si prečítal Jan Kačer, ktorému jeho pôvodný Chlestakov zostal v Anglicku,“ cituje hercove spomienky na to, ako sa k tejto postave dostal, portál idnes.cz.

Písali Brežnevovi

„Boli to ťažké časy, keď Prahu obsadili ruské tanky. Bol som jedným z dvadsiatich či tridsiatich ľudí, ktorí sa odvážili poslať Brežnevovi protest proti vpádu vojsk Varšavskej zmluvy,“ povedal v rozhovore pre Pravdu pred rokmi. „Po tom, čo sme poslali protest, dostal som štátne vyznamenanie. Ležal som v nemocnici a keď som si v novinách prečítal svoje meno, neveril som vlastným očiam. Ale v Rusku nie je takáto taktika nová. Používal ju ešte Alexander II. – vyznamenával radikálov. Bola to veľmi komplikovaná a paradoxná situácia, ale Rusko je krajina s mnohovrstevnatými a veľmi špecifickými problémami. Od roku 1968 som sa skrýval pred nepríjemnosťami, ktoré som spôsobil nielen podpisom, ale aj kontaktmi s Havlom, Kohoutom a ďalšími. Robil som filmy,“ spomínal.

Medzi filmami, v ktorých Tabakov zažiaril už predtým, je napríklad výpravná adaptácia Tolstého Vojny a mieru (1965 –1967) režiséra Sergeja Bondarčuka. V nej zaujal postavou Nikolaja Rostova. Úlohu zapáleného divadelníka Remasuma, ktorý počas Ruskej občianskej vojny v malom mestečku na hraniciach Ukrajiny a Ruska sníva o divadle pre revolučné masy, mu v snímke Svieť, svieť moja hviezda (1969) zveril režisér Alexander Mitta. S Nikitom Michalkovom spolupracoval na filme Nedokončená skladba pre mechanické piano (1977), ktorý získal Zlatú mušľu na MFF v San Sebastiane a viacero ocenení získal aj Michalkovov film Oblomov (1979).

V adaptácii slávneho Gončarovovho románu stvárnil Tabakov titulnú postavu. Táto úloha patrí k jeho najznámejším. „Pri nakrúcaní Oblomova sme museli vstávať veľmi skoro. Čistím si zuby a v zrkadle vidím, že sa usmievam. Hovorím si: Idiot! Čomu sa smeješ o piatej ráno? O pár sekúnd som si uvedomil, že sa teším na nakrúcanie. Takú radosť človek nezažije často,“ spomínal pre Pravdu herec, ktorého Michalkov obsadil aj do filmu Oči čierne (1988).

Ako sa dá vysvetliť láska?

Olega Tabakova, ktorý stvárnil dve stovky divadelných, filmových, ale aj televíznych a rozhlasových úloh, poznajú diváci aj z drámy Moskva slzám neverí (1979). V jednom z komerčne najúspešnejších sovietskych filmov prelomu 70. a 80. rokov hral Tabakov milenca jednej z trojice hrdiniek. Snímka získala Oscara za najlepší cudzojazyčný film. Brilantne stvárnil aj slečnu Andrewovú v muzikáli Dovidenia, Mary Poppins (1983).

V dráme z obdobia druhej svetovej vojny Kukučka v temnom lese (1984) českého režiséra Antonína Moskalyka stvárnil veliteľa koncentračného tábora. Objavil sa aj vo filme Stalin (1992) režiséra Ivana Passera, v ktorom si zahral Stalinovho lekára, profesora Vinogradova.

Napriek mnohým filmovým úspechom však Tabakov v rozhovoroch vždy vyzdvihoval prácu pre divadlo. „Ako sa dá vysvetliť láska? Prečo ľúbim svoju ženu? Prečo ľúbim divadlo? Milujem bez vysvetlenia a čo najintenzívnejšie. A keď už nemôžeš milovať, treba mať rád prírodu,“ povedal herec, ktorý svoju kariéru začínal v divadle Sovremennik.

„Už od mladosti som veľa robil. Mal som dvadsať, keď som končil štúdiá. Jeden z mojich pedagógov Oleg Jefremov v tom čase zakladal divadlo Sovremennik a vzal ma do vedenia. Zodpovedal som za administratívu a zväčša som problémy neriešil bez úspechu. Začal som nakrúcať prvý film. Vtedy nabralo moje životné tempo úžasnú rýchlosť. Keď sa dnes pozerám dozadu, čo všetko mám za sebou, zdá sa mi, že to všetko nemohol urobiť jeden človek. Nakrútil som viac ako sto filmov, ale najdôležitejšie v mojom živote bolo divadlo. A deti, z ktorých vychovávam hercov,“ povedal Tabakov, ktorý v divadle Sovremennik pôsobil od roku 1957 takmer tri desaťročia.

V roku 1983 odtiaľ odišiel do Moskovského umeleckého akademického divadla – MCHAT, kde od roku 2000 pôsobil ako umelecký šéf a neskôr aj riaditeľ. Tabakov tiež v roku 1987 založil slávne Moskovské divadlo Olega Tabakova známe ako Tabakerka.

Jeden z najlepších pedagógov

Herec a režisér, ktorého diváci poznali aj zo sovietskeho seriálu Sedemnásť zastavení jari (1973), získal v roku 2007 cenu Zlatá kamera na festivale Artfilm v Trenčianskych Tepliciach za výrazný prínos do oblasti kinematografie. „V prípade Olega Tabakova je to vklad pedagóga, ktorý už roky vychováva nových hercov. Aj vklad človeka, ktorý mal odvahu ísť do filmu Moskva slzám neverí, hoci bol v tom čase, v roku 1979, veľmi odvážny. Aj za podiel na úspechu filmu Oblomov, ktorý nakrútil s režisérom Nikitom Michalkovom. A je to aj ocenenie kultúrnej osobnosti, ktorá kinematografii v minulosti aj dnes veľmi pomohla,“ povedal vtedy zakladateľ festivalu Peter Hledík.

Pedagogické pôsobenie Olega Tabakova vyzdvihli aj o rok neskôr na pražskej DAMU, kde mu udelili čestný doktorát. Je to „jeden z najlepších pedagógov, akí dnes v rôznych kútoch sveta pomáhajú mladým ľuďom kultivovať ich herecký talent“, cituje portál idnes.cz z laudatia, ktoré vtedy zaznelo z úst Jaroslava Vostrého, takisto pedagóga a šéfa pražského Činoherného klubu v jeho najslávnejšej ére.

Tabakov pritom istý čas v Sovietskom zväze nemohol učiť. „Zákaz som dostal v roku 1980. Bolo to po tom, čo som pracoval s deťmi a mladými hercami a otvoril svoje prvé štúdio, známe ako Tabakerka. Politický mandarín mesta Moskvy občan Grešin ma vtedy označil za človeka, ktorý ideovo rozkladá mládež a zakázal mi vykonávať profesiu. Okamžite mi podali pomocnú ruku Fíni a začal som prednášať na akadémii v Helsinkách. Aj potom boli obdobia, keď ma nechceli púšťať za hranice, ale prešlo to,“ povedal Tabakov.

Film bral ako prostriedok na to, aby sa mohol venovať divadlu. „Som ekonomicky nezávislý. Idem k Istvánovi Szabóovi, nakrútim film, urobím si meno a zarobím na rok,“ hovoril. „Pre mladého herca je film prostriedkom na potvrdenie seba samého. A je to ohromný mechanizmus, ktorý urýchľuje a zvyšuje popularitu. Nemôžem sa sťažovať, vo filme som pracoval s nesmierne serióznymi a múdrymi ľuďmi. Boli medzi nimi Švejcer, Bondarčuk, Čuchraj, Mitta, Balajan či Kira Muratova. Ale viete, film bol pre mňa vždy teritóriom, v ktorom som naplnil svoju úlohu a so ziskom som odchádzal domov. Nič viac.“

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #úmrtie #revízor #Zlatá kamera #Oblomov #Artfilm #Moskva slzám neverí #Oleg Tabakov #MCHAT #Nikita Michalkov #Činoherní klub #Sovremennik