Prebúdzajú vášne, ktoré sa neštítia ničoho. Ani najpodlejších intríg. Prinajmenšom v románe Otec Goriot, ktorý patrí k najčítanejším dielam Honoré de Balzaca. Veľkolepá spoločenská dráma dostala zásluhou dramatizátorov Daniela Majlinga a Romana Poláka javiskovú podobu a v piatok ju v premiére uvedie nitrianske Divadlo Andreja Bagara.
„Je to predovšetkým príbeh o vysokej parížskej spoločnosti začiatku 19. storočia, ktorá žije hýrivým životom. Jeho ústrednou témou sú milenecké vzťahy, túžba po vzrušení, peniazoch a spoločenskom postavení,“ hovorí Roman Polák, ktorý sa zhostil aj úlohy režiséra. Mozaike ľudských osudov dominuje Rastignac. Mladík plný ideálov, ktorý prichádza do Paríža študovať právo. Spočiatku ho pohoršuje cynizmus a zločinnosť, ovládajúce aj najvyššie miesta. Aj on však zatúži po uznaní, bohatstve a spoločenskom postavení. Lenže vzostup do výšin parížskej smotánky vo svete intríg a pretvárky aj veľa stojí…
Opačnú krivku opisuje životná cesta otca Goriota. Prosperujúci podnikateľ je milujúcim otcom, ktorého láska k dvom dcéram nepozná hraníc. Dokáže obetovať všetko, len aby im zabezpečil bezstarostný a šťastný život. Tie však viac ako jeho milujú svoje rozmary, milencov a šperky. Hanbia sa zaňho a aj v poslednej hodinke nechajú v chudobe zomierajúceho otca opusteného. Inscenácia kladie divákovi otázku: Ide aj dnešnej spoločnosti naozaj iba o vzrušenie, peniaze a spoločenské postavenie?
Do iného súdka načiera čierna detektívna komédia Remeselníci, ktorú v piatok premiéruje Štátne divadlo Košice. Dánska autorka Line Knutzon v nej rozvíja príbeh manželov, ktorí sa konečne zmohli na vlastný domček. Stačí pár stavebných úprav, lenže rekonštrukcia, ktorú má na starosti skupinka remeselníkov, odhaľuje množstvo nástrah. K vysnívanému životu chýba už len krôčik, keď sa začnú diať tajomné veci. „Všetci túžime po nejakej istote, po malom každodennom šťastí. A vždy sa nájde niekto, kto sa pokúša na našej túžbe parazitovať. To je začiatok celého kolotoča klamstiev, ktoré sa na javisku dejú. Vyvstáva otázka, dokedy sme ochotní klamstvo akceptovať, žiť v ilúzii a dokonca klamať aj samých seba. A čo sa stane, keď to klamstvo odhalíme,“ hovorí režisér Michal Spišák. Hra ho oslovila najmä spoločenskokritickým humorom. „Zároveň má ale sklon k absurdnosti, je nemilosrdný, miestami krutý a čierny,“ dodáva.
