Rozkladajúci sa režim bol živnou pôdou pre ľudí, akým bol "kráľ Oravy”. V roku 1984 ho na prekvapenie všetkých zatkli a v roku 1987 dokonca odsúdili. Súd ho poslal na 14 a pol roka do väzenia.
Nový titul bratislavského Divadla Astorka Korzo '90 nazvaný Náš človek pripomína tento najväčší prípad politickej korupcie v histórii bývalého Československa. Podkladom pre napísanie hry s mottom: Kúpiť si možno každého, otázna je len jeho cena, sa stala publikácia SAV o korupcii, kde sa táto kauza spomína.
Kráľ Oravy presne pochopil, ako systém (ne)funguje a ako ho využiť vo svoj prospech. Vďaka organizačným schopnostiam si tento manipulátor vybudoval na Orave postavenie feudálneho vládcu. Ľudí ponižoval, z miestnych funkcionárov si urobil lokajov. Jeho kariéra sa začala v malej prevádzke na výrobu masívneho nábytku. Keďže v tom čase bol nedostatok všetkého, stal sa vyhľadávaným luxusom. Slovenské izby si s obľubou doma budovali vplyvní funkcionári aj umelci. Kráľ Oravy alias Stano začal nábytok rozdávať, a tak si vytvoril sieť ľudí, ktorí mu boli zaviazaní. Pre funkcionárov organizoval luxusné poľovačky. Samozrejme, grátis, aby mal všade svojich ľudí a mohol dostávať miliónové dotácie zo štátnej kasy….
V réžii Jána Luterána sa v Divadle Astorka Korzo '90 predstavili Róbert Jakab v hlavnej úlohe Stana, ďalej Matej Landl, Peter Šimun, Zuzana Konečná, Marián Labuda, hosťujúci herci Daniela Gudabová, Dominika Žiaranová a Tomáš Mrekaj. Scénu navrhol Juraj Kuchárek, kostýmy Eva Kleinová, pod hudbu sa podpísal Daniel Fischer.
Autor Miro Dacho v čase, keď kauza prebiehala, len prišiel na svet. Výsledná hra s názvom Náš človek je kolážou dobových materiálov a jeho autorského vkladu. Jej dokumentárny charakter podčiarkuje aj overovanie faktov u prokurátora Ladislava Hannikera, ktorý mal prípad Kráľa Oravy na starosti. Mimochodom, jeho skutočné meno počas predstavenia divák počuť nebude. A zatiaľ čo súčasníci hlavnej postavy – Stana – si prípad pamätajú, mladí, nepobozkaní históriou, sa budú musieť vyrovnať s predstavením po svojom.
Záver inscenácie pozýva divákov do fiktívneho múzea korupcie, v ktorom sa na interaktívnej obrazovke premietajú vyjadrenia slovenských osobností na tému korupcia. Iveta Radičová, Milan Kňažko, Róbert Bezák či Juraj Nvota v dokrútkach odpovedajú napríklad aj na otázku: Kde končí dar a začína úplatok?
