„Pred časom som sa dozvedel hroznú správu. Vraj všetci zaspávajú a zívajú, hneď ako počujú rozprávať o Veľkej Morave. Bol to pre mňa šok. Nechcel som tomu sprvu ani veriť. Rozhodol som sa, že si to musím overiť… A zistil som, že je to pravda. Ale ani sa vám nečudujem. Všetko zaujímavé o Veľkej Morave je spísané v hrubých nudných knihách a všetky krásne veci sú pozamykané za hrubými sklami v múzeách. Čo s tým urobiť?“ pýtal sa Matej Šiška. Tak vznikol projekt Stretnutie s Veľkou Moravou pod hlavičkou Starého divadla Karola Spišáka v Nitre. Ide o inscenovaný workshop s interaktívnym predvádzaním širokého spektra predmetov a reálií zo života starých Slovanov.
Autor spojil Komenského požiadavku názornosti s prvkami dramatickej výchovy a zaručil sa, že predmety používané na workshope budú vyrobené pomocou starobylých techník, výlučne z prírodných materiálov a každý kus bude kópiou konkrétneho archeologického nálezu. (Autor spolupracuje výlučne s členmi Cechu starých remesiel Kovlad.) Predvádzané ukážky z obdobia Nitrianskeho kniežatstva a Veľkej Moravy teda zodpovedajú dobe a historickej pravde.
Projekt Stretnutie s Veľkou Moravou má v podtitule tri zásady: názorne, konkrétne, pútavo a dodajme, jednoducho, teda tak, že ho možno inscenovať v školách či iných kultúrnych priestoroch. Matej Šiška sa rozhodol, že priblíži históriu prostredníctvom konkrétnej dobovej postavy (sám predstavuje knieža Slavobora, ktorý je jedinou postavou zastupujúcou historickú dobu) a výklad spojí s predmetmi, ktoré si každý účastník môže vziať do ruky, obliecť, vyskúšať či dokonca ochutnať. Počas výkladu, ktorý podporuje aj divadelný horizont, dochádza k nepretržitému dialógu medzi kniežaťom Slavoborom a divákom. Divadelný horizont zohráva, okrem tradičnej estetickej funkcie, úlohu názornej učebnej pomôcky.
Reálie odrážajú základné životné potreby danej doby. Začínajú sa zakladaním ohňa, nádobami na varenie a pečenie (panvice, kotlíky), na pitie (kravské rohy a čutory), jedenie (hrnčeky, šálka) atď. Pri mnohých predmetoch autor približuje ich výrobu či estetickú stránku. Výklad prispôsobuje väčšine chlapcov alebo dievčat. Podľa toho podrobnejšie predstavuje buď zbrane, alebo oblečenie a šperky. Vyvrcholením výkladu je hádanka, v akom jazyku a akým písmom je napísaná veta: „Nazy bo visy bez knig jenzycy“. Ňou sa dostáva ku kultúre starých Slovanov a až k písaniu na voskových tabuľkách. Využitie princípu názornosti celkom prirodzene vyvoláva – v školách tak kýženú – prirodzenú interaktívnosť detí a mládeže.
Autor chcel týmto prístupom k histórii pripomenúť charakter doby a názorne predstaviť spôsob života vtedajších ľudí. Aktivita a záujem detí a mládeže mu potvrdzuje správnosť zvolenej metodiky.
