Recenzia: Košický Don Giovanni ako skutočne veselá dráma

29.05.2018 11:45
Adriana Banásová ako Zerlina, Marek Gurbaľ ako...
Adriana Banásová ako Zerlina, Marek Gurbaľ ako Don Giovanni v novom naštudovaní opery Don Giovanni v Štátnom divadle Košice. Autor:

Operný debut umelecky "nezaškatuľkovaného“ Juraja Nvotu v jednom z najgeniálnejších a zároveň najrizikovejších diel, akým je Mozartov Don Giovanni, bol očakávaný s napätím.

Predloha, ktorá dokáže vylámať zuby, ho aj vďaka výbornej tímovej spolupráci s dirigentom a dramaturgom nezradila. Naopak, ponúkol Mozarta neopozeraného, v mnohom objavného, a pritom neveľmi vzdialeného pôvodine. Stačilo rozanalyzovať hudbu, libreto, vydolovať zo spevákov herecké rezervy a výsledok sa dostavil.

Juraj Nvota noty a libreto čítal pozorne a vykladal ich. Vo vyváženej kombinácii motívov vážnych i veselých (to nebýva až také časté), zreteľne, ale vkusne okorenených nevyhnutnou erotikou. Viacero miest vymyslel originálne, sporných bolo pomenej. V scénografii Mony Hafsahlovej sa dejiská menia nenásilnými projekciami, dvojúrovňové javisko pritom ostáva temer nemenné, pribúdajú len zrkadlové panely.

O prekvapenia nie je núdza. Znásilnenie Donny Anny ako skutok, ktorý nastal ešte pred reálnym časom opery, pištole namiesto mečov, dirigent s mandolínou na javisku v serenáde, hra štyroch rúk v scéne preoblečeného pána a sluhu, odprosujúcich a zároveň zvádzajúcich Elviru, streľba na chodiacu kamennú sochu až po klamlivý predčasný záver. Posledná scéna, ansámblové morálne poučenie, sa udeje ako prídavok. Divák, zneistený klaňačkou, ani netuší, či vôbec príde. Dirigent sa vráti do hľadiska a spred prvého radu, s ešte pridanou pauzičkou, dovedie večer do konca.

Ten, kto si schuti zaexperimentoval, bol práve Vinicius Kattah. Vo Viedni žijúci mladý Brazílčan skúšal, ako možno s Mozartom žonglovať. Rozhodol sa oprieť prevažne o viedenskú revíziu partitúry s takmer všetkými dokomponovanými číslami. Sám vládol nielen taktovkou, ale obsluhoval aj čembalo. Popritom, že dal inscenácii silný dramatický ťah a potrebný priestor pre humor, v recitatívoch si riadne zašantil. Nové verzie, prekračujúce základné akordy, zazneli nielen v nich, ale aj do árií vložil nezvyčajné cifrovanie, pridané výšky a ozdoby.

Dve obsadenia ponúkajú veľa výborných výkonov. Tri dvojice ženských postáv sú rovnocenne kvalitné (Donna Anna: Michaela Várady a Mariana Hochelová, Donna Elvira: Janette Zsigová a Tatiana Paľovčíková, Zerlina: Aneta Hollá a Adriana Banásová), v mužskej zostave sa zablysnú Michal Onufer ako Leporello, Csaba Kotlár a Martin Kovács v role Masetta. A titulný hrdina? Marián Lukáč sa vo vlastnej koži cíti, až keď graduje dramatické finále. Dotýkanie sa ženských vnád a zvodný výraz mu ani hlasovo akosi nejdú. Martin Gurbaľ je typovo, herecky a zväčša aj speváckym výrazom presvedčivejším Giovannim.

Košičania vytvorili podnetnú inscenáciu. Má síce aj polemickejšie miesta, no fakt, že je o čom diskutovať, je cennejší než alternatíva hladkej no nevzrušujúcej verzie.

Hodnotenie Pravdy: 4 z 5 hviezdičiek

W. A. Mozart: Don Giovanni / dirigent: Vinicius Kattah / réžia: Juraj Nvota / scéna a kostýmy: Mona Hafsahl / premiéry v ŠD Košice 25. a 26. mája

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Štátne divadlo Košice #recenzia #opera #Juraj Nvota #Don Giovanni
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk