Na druhom brehu – mýtické podobenstvo o súčasnosti

Dve dediny delí riečka, ale mostík spája. Práve na ňom si padli do oka on a ona s pocitom, že sú si súdení. Harmóniu, ktorá vládne v údolí, však naruší nezmyselná susedská zvada v hostinci.

16.06.2018 12:00
Na druhej strane Foto:
Poetické podobenstvo o ľudskosti Na druhej strane premiéruje trnavské Divadlo Jána Palárika.
debata

Atmosféra medzi vidiečanmi začína hustnúť, hnev sa stupňuje. A keď jednu z dedín spustošia prírodné katastrofy, je zle. Prečo je osud taký nespravodlivý a búrka, povodeň a oheň ublížili len nám? Prečo sa susedom, naopak, stále darí? Dovolávajú sa spravodlivosti, bude to márne volanie? Dokáže niekto obetiam podať pomocnú ruku?

„Hra Na druhom brehu je o spájaní aj rozdeľovaní. Prináša veľa tém, ktoré sú hlboko v nás a pálčivým spôsobom súvisia s naším stredoeurópskym priestorom. Ide v nej o lásku a konflikt, ale možno aj o utečeneckú krízu, uvažovanie o čase, alebo o boha,“ hovorí režisér Viktor Kollár. Inscenáciu textu vychyteného súčasného nemeckého dramatika Rolanda Schimmelpfenniga uvedie v sobotu v slovenskej premiére trnavské Divadlo Jána Palárika.

„Fascinovala ma poetická sila tej hry. Autor využíva imagináciu tak ako poézia, ale zároveň ju posúva na úroveň divadla, ktorému umožňuje vykročiť mimo jeho komfortnej zóny. V súčasnosti môže experimentovať a pritom sa vracať dozadu do veľmi prapôvodných archetypálnych foriem rozprávania, predvádzania a mágie,“ pokračuje režisér v rozprávaní pre Pravdu. Vo svojom domovskom divadle už inscenoval napríklad poéziu Milana Rúfusa či Puškinovho Onegina.

Vo svojej dramatickej tvorbe sa aj z našich javísk známy súčasný autor vyjadruje k nesmierne aktuálnym témam. Pod povrchom sa však ukrýva čosi oveľa staršie, pôvodné. „Je to ako rozprávanie príbehov našimi babičkami, pri ktorých sme sa báli, smiali a prežívali všetky emócie, akoby sa diali priamo pred našimi očami. A to je sila imaginácie, v ktorej je Schimmelpfennig majster,“ vysvetľuje Viktor Kollár.

Nielen šťastie, ani nešťastie nerozdeľuje osud spravodlivým dielom všetkým. Aj preto sa musia ľudia z rozvadených dedín naučiť chápať význam slov ako empatia, solidarita, nezištná pomoc… Práve tieto pocity by sa mohli stať ich životným kompasom. Nad závisťou a hádkami svieti čistý cit mladých zaľúbencov z dvoch brehov. Napriek všetkým nešťastiam nestrácajú nádej. A ani jeden druhého.

Predstavenie chce zaujať nielen naliehavosťou nastolených otázok, ale aj atraktívnou vizualitou. Keďže prepája minulosť so súčasnosťou, scénograf Michal Lošonský odkazuje detailmi Dürerových diel na barokové divadlo, princípy ktorého režisér do predstavenia zakomponoval. Podobne ako etnomotívy, ktoré využil pri navrhovaní kostýmov výtvarník Ondrej Zachar. Etno inšpirovalo aj Kamila Mikulčíka, ktorý je nielen autorom hudby, ale na scéne sa zjaví ako Boh i Diabol.

Inscenácia Na druhom brehu ponúka hravé a zároveň mýtické podobenstvo o súčasnom svete, ktorý je rozdelený na tých, čo žijú v blahobytie, a tých, čo potrebujú pomoc. Naliehavo kladie otázky, na ktoré odpovede musí hľadať každý sám v sebe. „Aj bežní ľudia si pomaličky začínajú uvedomovať, že banálne rozhovory o počasí už prestávajú byť banálne. Že do konfliktu s prírodnými živlami sa dostávame veľmi nečakane a zákerným spôsobom to celé začína byť tragické. Stáva sa z toho konflikt človeka a prírody, nech ju voláme akokoľvek,“ dodáva Viktor Kollár.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #Trnava #Divadlo Jána Palárika #Viktor Kollár #Na druhom brehu