Dante je dobrá značka

21.06.2018 15:04
Záber z predstavenia Zodratá z kože.
Záber z predstavenia Zodratá z kože. Autor:

Titulok neodkazuje na renesančného veľmajstra slova. Ale na zázračne talentovanú súčasnú umelkyňu Emmu s takým reprezentačným priezviskom.

Píše romány a divadelné hry, režíruje činohru aj operu… Je doslova obsypaná národnými aj medzinárodnými cenami. Návštevníci festivalu Divadelná Nitra už jednu jej réžiu spoznali v roku 2006. Teraz vystúpila v Bratislave v rámci festivalu Dolce Vitaj. Na scéne Štúdia SND doslova uchvátila predstavením, aké sa nevída tak často. Bolo silné a prebúdzajúce.

Prečo asi všetko, čo mieri k samej podstate života, spája v sebe dlhovekosť s radikálnou aktuálnosťou? Kladieme si otázku po pozretí predstavenia Zodratá z kože (La Scortecata). No vzápätí ju zaháňame, veď je rétorická. Podstata je z princípu metafyzická, nadčasová, nemenná. Zmení sa azda niekedy niečo na tom, že človek vzdoruje času, starnutiu, smrti? Že túži po lepšom bydle, uznaní, láske? A zmení sa niečo na samom základe divadla, ktoré tvoria tri dosky, dvaja herci a jedna vášeň, ako to ktosi už veľmi dávno pomenoval?

Spomenuté esenciálne motívy života a umenia majú vo svojej agende či už mýty, alebo rozprávky. Emma Dante našla námet na inscenáciu Zodratej v zbierke rozprávok barokového talianskeho autora Giambattistu Basileho (1566 – 1632). Ako tvorkyňa adaptácie a režisérka v jednej osobe získala cenných partnerov vo dvoch skvelých aktéroch menom Salvatore D'Onofrio a Carmine Maringola, lebo jej koncepcia im padla na telo ako ich pravá koža.

Na javisku umiestnila iba dve detské stoličky a medzi ne stolík s maketou kráľovského zámku. Použila pár reflektorov a hudobné "čísla“ rôznych žánrov. V týchto jednoduchých súradniciach rozohrávala vášeň.

Hneď na začiatku vidno dve ohnuté stareny, ako si vášnivo cumľú malíček. Donekonečna, až im z toho napne žalúdok a jedna sa i povracia. Divák si hneď uvedomí, že uvidí divadlo nezvyčajných akcií a "nekorektného“ humoru. Veľa napovie aj fakt, že do ženských rolí autorka obsadila mužov a napojila ich na herectvo čerpajúce z dlhej tradície groteskného realizmu.

Nuž teda úmorné cumľanie prsta. Dozvieme sa, že obe sa uchádzajú o priazeň kráľa, ktorý si vyberie nevestu podľa jemnosti malíčka. V prestávkach, keď si uvoľnia ústa od príprav na deň D, obdarúvajú sa záplavou informácií o zámku a pomeroch v ňom, o situácii bežných sicílskych stareniek a ich veľkom sne o premene na krásne, mladé a bohaté. Na miniatúrnom priestore posediačky iba mimikou, bohatou intonáciou a typickou dialektovou výslovnosťou vyčarúvajú reálny aj imaginárny svet. Ich príbeh prechádza postupne viacerými etapami. Najprv iba súperia o lepšie vyleštenú "zbraň“.

V ďalšej fáze sa ukáže, že jedna z nich na seba preberá rolu staršej ochranárskej sestry a začína radiť, ako sa k situácii postaviť. Nastupuje fyzické rozohrávanie, akýsi telesný tréning, groteskná a zároveň dojemná príprava na náročnú životnú skúšku.

Úsilie je napokon korunované úspechom. Dovtedy pokrútené telá sa vztýčia, jedna z osôb sa zahalí trblietavým purpurovým plášťom a nasadí si diadém, druhá jej robí partnera a vedie ju k oltáru. Znie nádherná povznášajúca hudba. Oboch aktérov ožiarených teplým svetlom vidíme však iba od chrbta. Nadíde svadobná noc. Štylizácia dokáže aj z tejto situácie vyčariť pôvabnú scénku plnú vášne a podprahovej komiky.

Po tejto sekvencii sa vraciame späť do reálu. Starenky sedia na stoličkách v ufúľaných korzetoch a komentujú predošlé. "Mladá nevesta“ sa obáva najhoršieho, že kráľ napokon uvidí jej tvár. A úpenlivo prosí, aby ju družka zodrala z kože. Hra sa končí gestom partnerky, držiacej nôž pod sestriným krkom.

Predstavenie je príbehovo ucelené, má vývinovú krivku, rytmus a pointu, takže je aj v prvom naratívnom pláne komunikatívne a úchvatné. Odovzdáva radosť z hry, divadla, premeny, štylizácie, z toho, ako je umelecky urobené. A to za dnešnej prevahy konceptuálnych výkonov stojí za povšimnutie. Z predstavenia možno však vyčítať aj odkazy k množstvu moderných autorov, k celej skupine tzv. "absurdistov“. Na presahoch k dejinám divadla si zasa zgustne poučený divák. Napokon podarilo sa aj to, o čo usilovala sama autorka inscenácie: "osloviť všetkých, ktorí dokázali zostarnúť a pritom nedospeli“.

#festival #dráma #Dolce vitaj #divadlo
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk