„Ja 53 rokov hrám v národnom divadle a tam je to veľké pódium a obrovské hľadisko, je to obrovská vzdialenosť… No pre herca je vždy najväčší problém, aby zišiel z javiska do hľadiska a tam v tom priestore sa bavil s divákom… To do dnešného dňa vidím, že v našom Národnom divadle dokáže len málokto, stáť vedľa diváka a hrať… Máme pritom aj také predstavenia, v ktorých vyslovene musí herec nadviazať kontakt s publikom, v jednom dokonca náš kolega núka divákov kurčaťom, to je bezprostredný styk s človekom, a musia mať stále medzi sebou stenu, lebo herec je hercom a divák divákom a ten odstup, ten dištanc tam, napriek nepretržitému kontaktu, stále musí trvať,“ povedal v rozhovore pre agentúru SITA herec, ktorého môžu diváci a diváčky v ďalšej divadelnej sezóne vidieť v predstaveniach Slovenského národného divadla Tak sa na mňa prilepila či Skrotenie zlej ženy.
Najvďačnejší je pritom, ako poznamenal, práve divákom. "Treba sa v prvom rade poďakovať nie kolegom, režisérom a hercom, ale divákom, ktorí chodia do divadla, majú ho radi, navštevujú ho a hercom tlieskajú. To je niečo také vzácne, že pri dnešnom živote sa hlboko skláňam pred každým jedným, kto sedí v hľadisku,“ podotkol Hlaváček.
