A že sú obeťami, a najmä výnosným tovarom, na ktorom zarábajú prevádzači a podvodníci, čo ich balamutili mýtmi o lepšom živote kdesi za oceánom. Lenže nie o dnešku, ale o prelome 19. a 20. storočia, keď masy za vidinou raja opúšťali Halič, ktorá bola chudobincom rakúsko-uhorskej monarchie, píše rakúsky publicista Martin Pollack v historickej reportáži Americký cisár.
„Pamäť, zabúdanie a históriou kontaminované územie boli pre nás zásadné témy, ktoré otváral autor v knihe a ktoré spracovávame v inscenácii aj my,“ hovorí autor dramatizácie Michal Ditte. „Pre nás boli ale zaujímavé práve drobné ľudské príbehy, osudy a stigmy, ktoré sa tam objavujú,“ pokračuje. Americký cisár, ktorý vznikol v koprodukcii bratislavského Štúdia 12 a Divadla Pôtoň, už získal nominácie na prestížne DOSKY vo dvoch kategóriách. Ako najlepšia inscenácia sezóny a Iveta Ditte Jurčová je v trojlístku nominovaných za najlepšiu réžiu. Nie náhodou sa dostal aj do hlavného programu Divadelnej Nitry. Medzinárodného festivalu, ktorý od 28. septembra do 3. októbra uvedie to najzaujímavejšie z európskej i zo slovenskej scény.
„Tragédiou je, keď sa konár neohne, ale zlomí. Máme šancu niečo zlomené napraviť? V čom tkvie naša potreba spravodlivosti vo vzťahoch? Nie sme ochotní prijať, že niekedy musíme dávať viac a niekedy nedostávame nič. Závisí od hraníc a podmienok vyjednávania,“ hovorí o zmysle inscenácie Znovuzjednotenie Kóreí režisérka Júlia Rázusová. Aj keď názov komédie Joela Pommerata vyvoláva predstavu aktuálneho politického spravodajstva, nemá s politikou nič spoločné. Rozpráva o výbušných situáciách vo vzťahoch medzi milencami, manželmi, susedmi či priateľmi a hľadaní cesty k sebe.
„Ak si za susedov dosadíme trebárs Slovákov a Čechov, Chorvátov a Srbov či Rusov a Američanov, zrazu potýčka naberá silu a nadobúda politický rozmer. Na súkromných vzťahoch stoja aj tie spoločenské a politické,“ pokračuje. Inscenácia, ktorú naštudovala v Štátnom divadle Košice, jej už vyniesla nomináciu na DOSKY v kategórii najlepšia réžia a šestici hercov nomináciu za mimoriadny počin. Aj výtvarne a scénicky nápadito riešené Znovuzjednotenie Kóreí uvidia návštevníci Divadelnej Nitry.
V Zóne neplatia prírodné zákony, dejú sa nevysvetliteľné fyzikálne javy, ani neexistuje život, aký poznáme. Do prísne stráženej oblasti, v ktorej každý krok môže znamenať zmrzačenie alebo smrť, napriek tomu prenikajú stalkeri. Ilegálni dobrodruhovia hľadajúci tajomný predmet, ktorý vraj dokáže splniť najtajnejšie želania. Najpopulárnejšie sci-fi bratov Strugackých Piknik pri ceste sfilmoval pred takmer štyridsiatimi rokmi Andrej Tarkovskij. Teraz mu dal divadelnú podobu pod názvom Stalker Ondrej Spišák a jeho Teatro Tatro. Samozrejme, netradičnú. A na míle vzdialenú o tej filmovej.
Nestarnúcu klasiku oživuje v tesnej blízkosti diváka. Zavedie ho do areálu bývalých Zoborských kasární, prinúti pochodovať husto zarasteným lesíkom a do útrob Zóny mu dovolí vstúpiť len pod dohľadom eskorty. Na svoju poslednú výpravu ho berie Ryšavec v podaní Milana Ondríka, ktorého výkon zdobí nominácia na DOSKY. Atmosféru nepredvídateľného dobrodružstva a vzrušujúcich záhad znásobuje režisér atmosférou hodnovernosti a živelnosti. Kolekciu slovenských inscenácií na Divadelnej Nitre dopĺňa tragikomédia Ľudia, miesta a veci (DAB Nitra, réžia Marián Amsler) a Wow! (Debris Company, réžia Jozef Vlk) spájajúca súčasný tanec s poéziou a vizuálnym umením.
