Hra Mechanický pomaranč skúša, kam môže divadlo zájsť

03.10.2018 14:00

Uvedenie dramatizácie kultového románu Anthonyho Burgessa Mechanický pomaranč možno pokladať za odvahu a zároveň za lakmusový papierik, ktorý ukáže, kam až môže divadlo zájsť.

Barbora Andrešičová (Alex) v inscenácii...
Barbora Andrešičová (Alex) v inscenácii Mechanický pomaranč, ktorú uvádza nitrianske Divadlo Andreja Bagara. Autor: Petr Chodura

Koho môže osloviť toto problémové dielo? Predovšetkým nadšených čitateľov Burgessovho románu a tých, ktorí si vopred „vygúglili“ informácie o knihe, ktorá už v čase vydania (1961) vyvolala obrovský obdiv a záujem, ale aj odsúdenie a dokonca zákaz premietania jeho filmovej verzie v réžii Stanleyho Kubricka.

Čo vyvoláva rozporné reakcie čitateľov či divákov? Krutosť zobrazenej mládeže, lepšie štrnásťročných detí, alebo fiktívna možnosť brainwashingu (vymývanie mozgu)? To je otázka, dotýkajúca sa výpovednej hodnoty diela. Vo svete ju brali ako celok s pochopením, že bez jej prvej časti by neexistovala ani druhá. Ale to musí príjemca najprv rozumieť tomu, čo vidí a počuje. Tak sme sa dostali k realizácii Mechanického pomaranča v nitrianskom Divadle Andreja Bagara v réžii mladého divadelníka Juraja Augustína, ktorý má s podobným divadelným typom skúsenosti.

Prázdny javiskový priestor umiestnil do stredu hľadiska a obklopil ho z oboch strán divákmi, ktorých chcel tak vtiahnuť do krutého príbehu. Scéna bez kulís umožňovala účinkujúcim voľný pohyb a zároveň vymýšľanie najrozličnejších doplnkov a rekvizít, čo dodávalo príbehu dramatickosť a miestami aj vtip, ako napríklad účinkovanie bojazlivých policajtov. Celá záťaž – nielen samotná hra, ale aj vytvorenie predstavy o prostredí, kde sa dej odohráva, sa preniesla na päticu mladých členov nitrianskeho súboru. Päť mladíkov predvádzalo nočné vystrájanie, sprevádzané hlučným vyspevovaním, hlasným pokrikovaním a neustálymi silnými zvukovými prejavmi.

Celé prvé dejstvo sa nieslo v tomto hluku a neposkytlo divákom oddych. Spôsob hrania mal viacero nevýhod. Stratila sa vzostupná línia príbehu a v hluku často nebolo rozumieť textu, ktorý bol navyše komplikovaný tzv. teenským slovníkom. (V origináli autor vytvoril slová komoliace ruštinu, v slovenskom preklade sa komolili anglické slová.) Navyše v dôsledku obojstranného hľadiska diváci počuli text iba vtedy, keď bol herec obrátený k nim. Javiskový priestor však umožňoval účinkujúcim voľný až akrobatický pohyb a výmeny úloh, pretože každý z nich predstavoval viacero postáv.

V druhom dejstve sa scéna stíšila. Všetci zúčastnení sú už dospelí a adekvátne tomu sa aj správajú. Hlavná postava Alex (vo výbornom stvárnení Barbory Andrešičovej) sa polepší, resp. uzdraví vďaka vedeckému experimentu, ktorý úspešne vymýva mozog človeka a napokon zapríčiní aj jeho smrť. Keď sa uvažuje o orwelovskom charaktere Burgessovho diela, tak len o jeho druhej časti, lebo dnešné správanie tínedžerov už nie je prejavom budúcnosti. Oveľa nebezpečnejší je brainwashing, ktorý môže z ľudí urobiť nemysliace stroje bez vlastnej vôle. Aj nitrianska inscenácia, keby bola o niečo jasnejšia a zrozumiteľnejšia, by na toto nebezpečenstvo markantnejšie upozornila.

Účinkujúci odviedli dobrú prácu. Náročné viacrolové postavy, kde muži hrali ženy a ženy mužov, vyžadovali všestranné herectvo, aj ostatní svoje úlohy výborne zvládli. Nitriansku podobu Burgessovho Mechanického pomaranča treba pokladať za náročný divadelný experiment, na ktorý musí byť divák pripravený. Bez znalosti predlohy ťažko pochopí jeho závažnú výpoveď.

Hodnotenie Pravdy

3 hviezdičky z 5

  • Anthony Burgess: Mechanický pomaranč / réžia: Juraj Augustín / scéna: Svatopluk Sládeček / kostýmy: Markéta Sládečková / hrajú: Barbora Andrešičová, Juraj Ďuriš, Roman Poláčik, Jakub Rybárik, Andrea Sabová, Marián Viskup / premiéra: 21. septembra v DAB Nitra

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#recenzia #Mechanický pomaranč #Divadlo Andreja Bagara #Anthony Burgess
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk