Tanečnicu fascinovala ľahkosť, s akou boxeri skáču cez švihadlo. Rytmus ich pohybu a súhra rúk a nôh na ňu pôsobili ako tanec. Počas extrémneho fyzického výkonu – skákania cez švihadlo rozpráva Tereza Hradílková príbeh ženy a jej emócií v behu života.
Maďarská choreografka Rita Góbi vytvorila oceňované sólo Volitant, ktoré možno vidieť 19. októbra o 20. h v A4 – priestore súčasnej kultúry. Dielo bolo vybrané medzi dvadsať najlepších produkcií mladých choreografov v sieti Aerowaves. Choreografia skúma prechodný stav „už som tu“ a „ešte tam nie som“ a zavedie nás do sveta premien. Hudbu pre predstavenie skomponoval Dávid Szegö, ktorý využil zvuky morzeovky – akustické aj elektronické. Tie rámcujú tanec zložený z minimalistických prvkov, pričom vzniká silný divadelný efekt. Rita Góbi sa narodila v srbskom Novom Sade a študovala na Maďarskej akadémii tanca v Budapešti. Rita v roku 2006 založila Gobi Dance Company a vyučuje tanec v Maďarsku aj zahraničí. Choreografkin štýl je založený na intuícii, experimente a používaní groteskných prvkov.
Festival vyvrcholí vystúpením jednej z najoriginálnejších skupín belgickej tanečno-divadelnej scény, súboru Peeping Tom. Ten v roku 2000 založili Gabriela Carrizo a Franck Chartier. Belgickí tanečníci radi znázorňujú rodinné situácie v uzavretom priestore. Vytvorili trilógiu Otec – Matka – Dieťa. V Bratislave v Novej budove SND uvedú 22. októbra o 19. h druhú časť trilógie zvanú Matka. Tá skúma centrálnu postavu matky nežným aj sarkastickým okom, ktoré je typické pre všetky produkcie súboru Peeping Tom. Hra je zároveň zábavná a tajuplná, znepokojivá i súčasne familiárna. Cítiť v nej fascináciu pocitom, že svet je nad naše sily i pobavenie z našich márnych pokusov urobiť ho takým, akým ho chceme mať.
Choreografka Gabriela Carizzo hovorí: „Matka nie je o jednej matke, ale o niekoľkých matkách. Ide o materstvo, absenciu, nedostatok niečoho. Hra skúma spomienky a podvedomie, aby odhalila, aké túžby, obavy, utrpenie či násilie v sebe matka nosí. Pre toto dielo som chcela scénu, ktorá dokáže predstavovať niekoľko priestorov, tak ako aj matka zvláda niekoľko činností naraz. Dej sa odohráva v múzeu, ktoré môže byť vnímané ako súkromný výstavný priestor, kde sú vystavené rodinné podobizne a fotografie.“
