Recenzia: Rasputin ľahko a rýchlo

Rasputin, legendárna osobnosť dejín cárskeho Ruska, je dodnes opradený mýtmi o tom, kto vlastne bola táto záhadná persona. Podvodník, mystik či niečo medzi tým? Ak hľadáte odpoveď na túto otázku, najnovší muzikál na bratislavskej Novej scéne vám ju asi nedá.

21.10.2018 09:00
Rasputin Foto:
Dárius Koči, Miroslava Partlová a Lukáš Pišta v muzikáli Rasputin.
debata

V poslednom čase sa na Slovensku nemôžeme sťažovať na nedostatok pôvodných muzikálov. Ibaže väčšina z tých nedávnych, či už v Bratislave, Nitre alebo Prešove, naráža na zásadné problémy – lineárne libreto, málo vzrušivú hudbu a triviálne texty piesní. Muzikál Rasputin všetky tieto atribúty dokonca nepríjemne násobí. Ďurovčíkovo libreto je totiž vágnym až banálnym vyrozprávaním života známej ruskej osobnosti. Režisér, choreograf i autor textu v jednej osobe cielene nedáva odpoveď, čo si o Rasputinovi mys­lí.

Jeho muzikál je skôr sériou výstupov, v závere ktorých by sa mohlo dokonca zdať, že by sme túto postavu v bielej sutane zavraždenú ruskou šľachtou mali ľutovať. No príbeh, ktorý mu predchádza, hovorí skôr o opaku. Akoby sa tvorca nevedel rozhodnúť, na akú stranu sa má prikloniť. Ďurovčíkova interpretačná neujasnenosť (i keď sa k nej v bulletine priznáva) je až zarážajúca aj v piesni Služobnej o nádeji z lepšej budúcnosti, počas ktorej vidíme, ako proletári zatýkajú cársku rodinu a herečka pod kostýmom ukáže červený trikot. Muzikál sa teda končí ideou, že Rasputin bol senzitívnym mužom a martýrom doby a nastupujúci komunizmus bude tou skutočnou spásou pre svet.

Táto názorová neukotvenosť je prítomná i v Ďurovčíkovej réžii, ktorá sa obmedzuje len na jednoduché prechody a prebehy hercov po javisku, ale nedochádza k prepracovanejším významotvorným či dejotvorným mizanscénam. Réžia v mnohom pripomína operný až baletný aranžmán (v niekoľkých momentoch asociuje aj výstupy z Ďurovčíkovho rovnomenného baletu v SND z roku 2003). Podobne ani piesne Jána Štrassera neprekypujú invenciou. Spoliehajú sa na jednoduché rýmy a textom celkovo chýba tak poézia, ako aj myšlienka. Hudba Henricha Leška, naopak, kladie na protagonistov veľmi vysoké nároky. Speváci sa musia vyrovnať so zložitými melódiami i častými intervalovými skokmi, a to pravidelne i za hranicami ich rozsahových možností. Súčasne však ani raz nezaznie skutočný muzikálový song, hudobná časť zostáva pri popevkoch a náznakoch, kam by mohli tvorcovia pokračovať, ale nepokračujú. Nehovoriac o preexponovanom nazvučení, pre ktoré cez burácajúcu hudbu často nie je počuť interpretov.

Z obsadenia sa k väčším úlohám dostali len predstavitelia Rasputina a Cárovnej, herci však narazili na nedostatky celého diela. Dárius Koči napriek svojmu talentu preto nedokáže postavu budovať v komplexnejšej charakterizačnej linke a herecky ostáva príliš pasívny a nevýbojný. V expresívnejších momentoch svojím kŕčovitým prejavom zas pripomína viac umierajúceho Krista z iného muzikálu, než trpiaceho Rasputina. Katarína Hasprová v postave Cárovnej využila svoju prirodzenú autoritatívnosť a aristokratickú pôsobivosť. Jej herecká práca však ostala len pri fatálnych pohľadoch a príliš očividnej citovej zmätenosti, viac možností jej postava neponúkla. Výraznými kladmi inscenácie sú však Ďurovčíkove choreografie a kostýmy Lucie Šedivej.

Výtvarníčka jednoduchými znakmi vychádzajúcimi z ruskej histórie dokázala ľahko charakterizovať sociálny i emočný status postáv. Choreografia sa logicky ukázala ako najsilnejšia stránka Ďurovčíkovej práce. Pohybom a svetelným dizajnom vytvára skutočne pôsobivé obrazy a výjavy, tancom dokáže povedať to, čo mu v réžii doslova prešlo pomedzi prsty. Preto je jeho Rasputin skôr sugestívnym výtvarno-pohybovým obrazom, ako kompaktným javiskovým dielom.

Hodnotenie Pravdy

2 hviezdičky z 5

  • Ján Ďurovčík – Henrich Leško – Ján Štrasser: Rasputin / réžia, libreto, choreografia: J. Ďurovčík / hrajú: Dárius Koči, Patrik Vyskočil a i. / premiéra: 14. septembra v Divadle Nová scéna Bratislava

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #recenzia #Nová scéna #muzikál #Rasputin