Sobotňajšie slávnostné uvedenie opery Krútňava k 100. výročiu vzniku Československej republiky zaznie pod taktovkou Dušana Štefánka. Scénu navrhol Milan Ferenčík, kostýmy Ľudmila Várossová a operné zbory naštudoval Pavel Procházka. V hlavných úlohách sa predstavia Mária Porubčinová ako Katrena, Michal Lehotský v úlohe Ondreja a Jozef Benci stvárni Štelinu. Najbližšie je toto operné dielo v réžii Juraja Jakubiska na programe 30. októbra. Operou Krútňava si Opera SND pripomína zároveň tvorbu Eugena Suchoňa (25. septembra 1908, Pezinok – 5. augusta 1993, Bratislava), ktorého 110. výročie narodenia a 25 rokov od úmrtia si tento rok pripomíname.
Krútňava mala premiéru 10. decembra 1949 a odvtedy patrí medzi najhranejšie slovenské operné diela. V zahraničí uviedli Krútňavu vo vyše dvadsiatich operných domoch väčšinou pod názvom Katrena podľa hlavnej predstaviteľky. V USA v roku 1979 sa na premiére na Michiganskej univerzite zúčastnil aj Eugen Suchoň, kde dielo zaznelo pod názvom The Whirlpool so sólistami newyorskej Metropolitnej opery.
SND v tlačovej správe k slávnostnému uvedeniu Krútňavy ďalej pripomenulo, že Eugen Suchoň sa pri jej vzniku inšpiroval novelou Mila Urbana Za vyšným mlynom. Spolu s ďalšou osobnosťou slovenskej hudobnej kultúry Štefanom Hozom napísali libreto o živote slovenskej dediny po 1. svetovej vojne. „Nie je to však opera ‚folklórna‘, je to dráma hriechu a trestu s obrazmi radosti i pokánia, príbeh ponurý i hrdý, príbeh lásky i nenávisti, ktorý je vo svojej podstate drámou svedomia, hľadajúceho útočisko v oslobodzujúcej viere v Boha. Táto téma prekážala vtedajšej ‚vrchnosti‘, a tak zasiahla cenzúra. K pôvodnej verzii sa tvorcovia mohli vrátiť až v 60. rokoch minulého storočia“, napísala o Krútňave naša prvá divadelná scéna.
Súčasnú inscenačnú podobu dal opere Krútňava v SND popredný slovenský filmový tvorca Juraj Jakubisko a jeho inscenácia mala premiéru 9. decembra 1999. Ako režisér uvádza v bulletine k inscenácii, jeho zámerom bolo dielo odfolklorizovať, nie však modernizovať. „Kladiem dôraz na spätosť človeka s prírodou, ktorá podlieha pravidelným a napriek tomu neuveriteľným premenám. Aj keď sa v Krútňave prechodne vzdávam svojich filmárskych trikov, pokúšam sa vytvoriť emóciu divadelnými prostriedkami, ktoré majú v konečnom dôsledku rovnakú silu oslovenia ako film. Podobne ako vo svojich filmoch, vychádzajúcich z magického realizmu, chcem i v Krútňave sprostredkovať divákovi taký pohľad na minulosť národa, ktorý je reálny a zároveň snový, odkrývajúci nitky viažuce minulosť s prítomnosťou. Chcem dielo rozospievať ako krásny mýtus o človeku, ktorý žije v súlade s prírodou a Bohom,“ vyjadril sa o opere Jakubisko.
