Recenzia: Klimáček vie, o čom hovorí. Bol pri tom

06.11.2018 16:00
Vodka a chróm
Vodka a chróm je plná gunagovského čierneho humoru. Autor:

Dátum premiéry inscenácie bratislavského Divadla GUnaGU Vodka a chróm (sestričky, pacienti, doktori a disidenti) bol symbolický, biografický a autobiografický zároveň.

Na symbolickej úrovni odkazuje na deň 18. októbra 1918, keď bola T. G. Masarykom, M. R. Štefánikom a E. Benešom vyhlásená Washingtonská deklarácia, ktorou sa proklamovala samostatnosť Československa­.Dátum premiéry inscenácie bratislavského Divadla GUnaGU Vodka a chróm (sestričky, pacienti, doktori a disidenti) bol symbolický, biografický a autobiografický zároveň. Na symbolickej úrovni odkazuje na deň 18. októbra 1918, keď bola T. G. Masarykom, M. R. Štefánikom a E. Benešom vyhlásená Washingtonská deklarácia, ktorou sa proklamovala samostatnosť Československa. Tematicky sa totiž venuje biografii malej skupiny ľudí z nemocničného prostredia v novembri 1989, vďaka ktorému sa začala písať iná spoločná história Čechov a Slovákov. Z autobiografického hľadiska inscenácia nadväzuje na rovnomenný román Viliama Klimáčka z roku 2013, v ktorom zachytáva zlomové momenty zo svojho života, ktoré ho odviedli od profesie lekára k dramatickému a prozaickému umeniu.

Jednoduché scénografické riešenie, ktoré symbolicky i historicky presne zasadzuje príbeh do zvolenej doby, premyslená kompozícia, jasne vytvarované typy postáv, scénická hudba dokresľujúca i vtedajšiu „nežnú“ revolučnú atmosféru, citáty z dobových piesní, politických a osobných vyhlásení a hlavne presne vystavané situácie z Vodky a chrómu urobili z inscenácie dokumentárnu činohru so spevmi. Obdĺžnikové stropnicové svietidlá cikcakovito umiestnené na „strope“ javiska a po jeho bokoch, veľké pochrómované nádoby na lekárske nástroje, obitá nemocničná železná posteľ s vysokými čelami nenavodzovali iba atmosféru nemocnice, ale pripomínali aj výsluchové miestnosti.

Spev Smrti sediacej po celý čas na špici rebríka a piesne vytvorené z fragmentov „nežno“ revolučných (Sľúbili sme si lásku) i mečiarovských piesní (Vivat Slovakia) bachtinovsky karnevalizovali november 1989. Aj vo všetkých typoch postáv sa stretávala symbolická a „docu“ rovina. Boli typickými postavami doby do novembra 1989 i reprezen­tantmi dnešného Slováka. Z alkoholika, prednostu chirurgie Docenta sa stal „bohatý“ ponovembrový lekár pracujúci v Rakúsku, zo sestričky naivky opatrovateľka takisto v Rakúsku, začínajúci lekár Ort sa vzdal svojho povolania (ako Klimáček) atď. Jediná postava – liečená alkoholička, diétna sestra Amálka zostala v nemocnici. Dôvodom však boli duše zosnulých, ktoré žili pod vysokými stropmi v nemocničných izbách.

V inscenácii sa stretneme aj so skutočnou historickou postavou – disidentkou, spisovateľkou Hanou Ponickou, prostredníctvom ktorej Klimáček mohol poukázať na bezcitnosť zaobchádzania „obyčajných“ ľudí s obľúbenými a známymi osobnosťami. Vodka a chróm však nie je iba vážna, smutná a historizujúca. Je aj plná typického gunagovského čierneho humoru, sebairónie a výborných komediálnych výkonov. Nezabudnuteľný je napríklad medveď doktora Balvana, ktorého vedel dokonale napodobniť na „rozkaz“ Docenta, ale aj VPN-kára doktora Orta. Pričom vôbec nevedel rozlíšiť, že Ort mu chcel iba dokázať, že je iba večným preobracačom kabátov. Vidieť, že Klimáček bol nielen pri „tom“, ale má tému hlboko pochopenú aj divadelne.

Hodnotenie Pravdy

4 a pol hviezdičky z 5

  • Viliam Klimáček: Vodka a chróm (sestričky, pacienti, doktori a disidenti) / réžia: V. Klimáček / hrajú: Viktor Horján, Darina Abrahámová a ďalší / premiéra: 18. októbra v Divadle GUnaGU Bratislava

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Vodka a chróm #Divadlo GUnaGU #divadelná hra #čierny humor
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk