Recenzia: Dámsky krajčír ako mimoriadne aktuálna fraška

Hra je o tom, že každá postava sa snaží predstavovať niekoho, kým vlastne nie je: verný manžel-manželka, dokonalý milenec-milenka, dobrá svokra, lekár atď. Pozorný divák si popri veselosti a zábavnosti hry iste uvedomil jej aktuálnosť. Aj v aktuálnej realite sa pohybujú podvodníci, pseudovedci, falošní moralisti a vlastenci, tváriaci sa ako politici, vedci či podnikatelia a nie sú o nič lepší ako meštiaci z citovanej hry, len svoju rolu horšie hrajú. Sú skôr trápni ako smiešni.

Čím nitrianska premiéra zabodovala? Samozrejme zábavným princípom zámeny postáv, neustálym presviedčaním ostatných o identite svojej osobnosti, čo sa osvedčilo v mnohých veselohrách od najstarších čias. Na prvý pohľad nejde o nič, pričom všetky postavy každého presviedčajú o svojom správnom konaní, hoci sú si vedomé priestupku a previnenia. Ich zakrývanie je hlavným zdrojom zábavy a divák, ktorý z predstavenia odchádza veselý a dobre naladený, si ani neuvedomí, že sa nič nevyriešilo, iba sa vzťahy vrátili do pôvodnej východiskovej situácie v chaotickej podobe.

Hra vydržala v nasadenom temporytme od začiatku do konca, čo sa pri veselohrách stáva pomaly výnimkou. Zásluhu na tom mali viacerí zúčastnení. Na prvom mieste preklad Ľubomíra Vajdičku, ktorý francúzsky originál pretlmočil do živého súčasného jazyka bez vulgárností a zbytočných hovorových prvkov. Hra so slovami (akú si pamätáme z čias Lasicu a Satinského), ktorá neprekročila hranicu vkusu, zabavila aj náročnejšieho diváka.

Nemalú rolu zohrala multifunkčná otáčavá scéna Zuzany Havranovej a kostýmy Kataríny Holkovej, ako aj parochne i líčenie, ktoré v nemalej miere prispievali k humoristickým znakom jednotlivých postáv. No najväčšiu zásluhu na konečnom tvare mal režisér Juraj Bielik. Vybral vhodné typy pre jednotlivé postavy a dokázal ich udržať „na uzde“ až do konca predstavenia. Dokonale riadil zmätok na javisku, zmeny identity postáv, dohliadal na situačný humor a od hercov vyžadoval sústredenosť a koncentráciu pri spojení niekedy až akrobatického pohybu s gestami, mimikou a verbálnym vyjadrovaním.

A napokon aj mladý nitriansky herecký kolektív vydal zo seba všetko. Hralo sa s radosťou a plným nasadením. Prekvapil Tomáš Turek ako predstaviteľ hlavnej mužskej postavy doktora a zároveň krajčíra Moulineauxa kultúrou pohybu a nadšením pri stvárnení tejto postavy. Aj Marián Viskup v úlohe klamaného a klamúceho manžela vydal zo seba všetko, aby presvedčivo stvárnil prisúdenú ťažkú a komplikovanú postavu. Prešibanú svokru výborne zahrala Eva Pavlíková, ktorá neustále uplatňuje svoj mladícky zmysel pre humor, čím celkom prirodzene zapadá do mládežníckeho hereckého spolku.

Vydarenej podobe hry Dámsky krajčír prispelo zachovanie miery vo všetkých smeroch – v jazyku, pohybe, líčení, kostýme, čím nedošlo k násilnému zabávaniu publika na úkor umeleckého tvaru celého predstavenia.