Pod jej adaptáciu a réžiu sa podpísal Matúš Bachynec a na inscenácii si publikum pozrie v úlohe Marianny Martu Maťovú, ako Davida Daniela Fischera, Bergmana stvárni Viliam Hriadel, Markusa Daniel Žulčák a Isabelle zahrá Ema Baková. Inscenovanie Nevery organizuje občianske združenie Kabinet audiovizuálnych divadelných umení (KADU) v spolupráci s Divadelným ústavom ako svoj druhý príspevok k tohtoročnému 100. výročiu Bergmana (1918 – 2007). Agentúru SITA o tom informovala za združenie KADU Marta Šuleková.
Ako pripomína inscenačný tím, v Nevere Bergman sprevádza milostným trojuholníkom, začína sa nenápadne, no smeruje k tragédii. Inšpiráciou pre príbeh Nevery bola Bergmanova vlastná skúsenosť, ktorú opísal aj v autobiografii Laterna Magica. V roku 2000 natočila podľa Bergmanovho scenára rovnomenný film Liv Ullman. Nevera je príbehom herečky Marianne, ktorá vedie spokojný život po boku svojho manžela Markusa, úspešného dirigenta, s ktorým majú dcéru Isabelle. Často ich navštevuje spoločný priateľ, režisér David. Vzájomné priateľstvo Marianne a Davida však prepukne do vášnivého vzťahu plného lží voči Markusovi a Isabelle. Marianne sa začne postupne rúcať jej dobre usporiadaný život, uvedomuje si, že svoju rodinu stráca a nedokáže proti tomu nič urobiť.
Bergman v Nevere preniká do najhlbších zákutí psychológie postáv. Neveru zobrazuje nielen ako neveru muža a ženy, ale aj ako neveru priateľovi, dieťaťu, všetkým blízkym a tiež ako neveru sebe samému. Pod najnovšie divadelné spracovania Nevery sa popri režisérovi Matúšovi Bachyncovi podpísali aj Lucia Mihálová (dramaturgia), Barbora Šajgalíková (scéna), Ján Husár (kostýmy), Juraj Letenay (pohybová spolupráca) a fotograf Ctibor Bachratý.
Prvým príspevkom KADU k 100-ročnici Bergmana bol medziodborový seminár o divadle a filme na tému Bergman a jeho odkaz, ktorý sa konal od 23. do 25. októbra v bratislavskom kine Lumiére a jeho hlavným hosťom bol Jan Holmberg, filmový historik, riaditeľ Nadácie Ingmara Bergmana v Stockholme. „Ingmar Bergman bol umelcom, ktorého tvorba sa prejavila v oblasti filmu, divadla aj literatúry a zároveň všetky z nich presahovala,“ cituje tlačová správa prezidentku KADU Martu Maťovú.
