Stali sme sa bezdomovcami, ale bolo aj horšie

13.12.2018 14:00
Ghost/prízrak
Inscenáciu Ghost/prízrak pripravil pre Divadlo Štúdio tanca hosťujúci choreograf Peter Mika. Autor:

"Niekedy máte menej peňazí, ale viac tvorivej energie, inokedy naopak. Raz vedenie, s ktorým si rozumiete, potom zas také, ktoré vás chce zrušiť," hovorí Zuzana Hájková. Choreografka, pedagogička, zakladateľka a riaditeľka banskobystrického Divadla Štúdio tanca, ktoré slávi dvadsiate výročie svojej existencie.

Keď minulé leto vrcholili prípravy 11. ročníka medzinárodného festivalu Dni tanca pre vás, nepodpísal vtedajší župan dotáciu ministerstva kultúry. Bolo zrušenie prehliadky najväčším problémom v histórii divadla?

V šoku som sedela s hlavou v dlaniach a hovorila si – zle, zle, zle. Zvolali sme ľudí a kto mohol – veď boli práve divadelné prázdniny – okamžite pricestoval. Padali rôzne návrhy, hoci aj urobiť zbierku… Vedela som však, že už je rozhodnuté. A nech čokoľvek urobíme, nemôže to dopadnúť dobre. Keď sa toho neskôr chytili médiá a vytiahli kauzu na verejnosť, útoky „zhora“ ešte zosilneli. A nechtiac sme sa dostali do mocenského boja.

Už v roku 2013 sľuboval jeho predvolebný program, že Divadlo Štúdio tanca zruší.

A začali proti nám vyťahovať „podpásovky“. Vyjadrenia, že robíme dekadentné umenie, kazíme morálne hodnoty tohto národa a do pseudoumenia sa nesmú investovať peniaze Banskobystrického kraja, ktorý je naším zriaďovateľom. Viete, som veriaci človek a nachádzam silu v modlitbách. Keď sa dostanem do zlomovej problémovej situácie, obrátim sa na Pána Boha a pýtam sa, ako ju vyriešiť. Nakoniec v období šéfovania bývalého župana som prijala aj myšlienku, že s divadlom bude koniec práve kvôli tomuto človeku. Hneď sa mi uľavilo a nastal pravý opak.

Zažili ste krušné chvíle aj predtým?

Keď sme sa stali bezdomovcami. V našom bývalom sídle v dome kultúry začali problémy pre majiteľské vzťahy a my sme dostali výpoveď. Na svete už síce bol plán rekonštrukcie budovy, v ktorej sídlime teraz, ale všetko bolo rozbúrané a nedalo sa tam ešte pracovať. Riešili sme to zájazdmi a rozdelením divadla – jedni cvičili v gymnáziu v kancelárii, druhí na inom mieste. Bolo to jednoducho hrozné, ale s ideologickým tlakom sa to porovnať nedá. A v roku 2010 sme začali skúšobnú prevádzku už na novej adrese.

Na Slovensku ste jediné profesionálne tanečné divadlo zamerané na súčasný tanec. Oplatilo sa kvôli nemu odísť z Bratislavy do Banskej Bystrice?

Mala som odvahu odísť z centra a vycítila som príležitosť. Podmienky v Banskej Bystrici jeho vzniku priali a ľudia, ktorí mohli veci ovplyvniť, sa myšlienkou samostatného tanečného divadla nadchli. Ja zas viem vydržať, nevzdať sa a potlačiť osobné záujmy pred vyššími. Aby divadlo produkčne a prevádzkovo pracovalo, chce to veľa odriekania a veľa každodennej práce. Nie každý umelec dokáže prísť o ôsmej do kancelárie, stále „preklikávať“ medzi umeleckou a úradníckou prácou a nadchýnať ľudí okolo seba, aby boli ochotní pre tanečné divadlo pracovať.

Nezávislých tanečných zoskupení je na Slovensku veľa. Netrápi ich, že nemajú možnosti ako vaše divadlo?

So svojimi produkciami u nás často hosťujú. Veľakrát povedali: Aj my by sme také chceli! Lenže na rozdiel od nezávislých skupín potrebujete mať v divadle tak hospodára, aj upratovačku, aj organizačného pracovníka. Ide o to, udržať tím, ktorý ide stále za jedným cieľom a vie, že v divadle sú predsa len najdôležitejšie predstavenia. Je to strašná drina a cítim, že už nemám síl ako pred desiatimi rokmi. A už vôbec nie ako pred dvadsiatimi.

Čím ste za to takpovediac platili vy sama?

Ako choreografka som mohla viac hosťovať, mala som veľké príležitosti spolupracovať s mnohými režisérmi. Keď si však bolo treba zvoliť, či na šesť týždňov odísť a divadlo by ostalo bez vedenia, vždy som sa rozhodla ostať a umelecké ambície som v sebe potlačila. V mnohých smeroch sa mi to neskôr vrátilo a aj v našom divadle som mala veľa príležitostí realizovať sa ako choreografka.

Spomínali ste, že síl ubúda. Nebodaj hľadáte nasledovníka, ktorému by ste riaditeľskú stoličku postúpili?

Hľadala som ho od samého začiatku divadla. Najprv som myslela na niekoho zo silného zakladajúceho zoskupenia, potom na niekoho ďalšieho. Lenže keď som sa na tú-ktorú predstavu veľmi upla, vždy sa stal presný opak. Mladí potrebovali odísť, získať vlastné skúsenosti, preto už túto otázku neriešim. Problém som vložila do Božích rúk. Ak chce, aby divadlo pokračovalo, nasledovníka mi privedie.

V Divadle Štúdio tanca dnes štartuje štvordňové Gala s názvom Nový pohľad späť. Ako vidíte dvadsaťročnú cestu pri jej rekapitulácii?

Prekvapilo ma, koľko je toho za nami. Keď sme prechádzali všetky inscenácie, ktoré u nás vznikli, uvedomila som si, aké sú rôznorodé, stále autentické a idú po tom, čo sme si dali do vienka. Že stále budeme prinášať niečo nové, aj odvážne, aj zaujímavé pre súčasnosť. Na začiatku priali v Banskej Bystrici projektu mnohí ľudia a vďaka ich pomoci sa mi podarilo splniť svoj sen. Založiť tanečnú divadelnú inštitúciu a naplno rozbehnúť jej činnosť.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Divadlo štúdio tanca #Zuzana Hájková
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku