Niežeby doteraz divadelníkom tempo a odvaha chýbali. Overili si už na mnohých inscenáciách a oceneniach, že stojí za to riskovať. Idú neistou cestou, na ktorej ich môže stretnúť aj nepochopenie, obvinenie za kamufláž dokonca aj piskot v hľadisku. Aj na poslednej premiére Amália dýcha zhlboka, sa pískalo. V tom pozitívnom slova zmysle. Diváci odišli spokojní, hlboko zasiahnutí divadelnou poetikou a určite nemali pocit, že premárnili vzácny predvianočný čas.
Toľko k dátumu a času uvedenej premiéry. Režisér Marián Pecko sa našťastie nedá znechutiť obvineniami z atavizmu, intelektuálnej predpojatosti a ochromovaniu divadla v záujme intelektuálnej sebarealizácie. Režisér Pecko vie, aký život žijeme, neprežíva v bubline, jeho život je však tak úzko spätý s divadlom, že neexistuje spôsob, akým by ste zastavili tento „divadelný stroj“, ktorého súčiastky tak dokonale do seba zapadajú.
A tak v rámci svojich možností a divadelného nadania si k 60. narodeninám daroval Amáliu. Nedaroval si ju sám. Obrátil sa k hľadisku a v jeho réžii vzniklo až „mrazivé“ dielo o tom, čo sme žili a čo žijeme dnes. Hlavná postava Amália žije v komunistickom Rumunsku a niekoľko rokov po prevrate sa dožíva staroby. Je to teda jeden ucelený, kompletný život. Amália je manželka, obyvateľka, mladá žena aj starena. A dýcha poriadne zhlboka. Až tak, že na predstavení s neľahkou témou rozdýcha dusno v hľadisku a dnu zavanie svieži vzduch. Peckov vzduch, pretože v spolupráci s nadanou herečkou Máriou Šamajovou prinášajú „vzdušnú“ inscenáciu plnú tvorivosti, divadelnej emócie, komunikácie s divákom a hereckej geniality, pretože Mária Šamajová si to v podstate musí odohrať sama. Tým nechcem zabudnúť na ďalšie herečky Evu Dočolomanskú a Ivanu Kováčovú, ktoré si tiež odohrali svoje party v perfektnej profesionalite, rovnako aj autora hudby Róberta Mankoveckého a.h., výpravu Miriam Struhárovú a.h., a na prekladateľku Janu Paleníkovú.
Hra je načasovaná presne. Do našich radov vstupujú nacionalisti, šovinisti, prevažuje extrémizmus, nenávisť a agresia. Amália musí dýchať poriadne zhlboka. Veď vzduch je jediné, bez čoho nedokážeme prežiť. Dvíhame čašu šampanského na Peckove narodeniny, klaniame sa excelentnému hereckému výkonu a keď si priložíme tú čašu k perám, prvý dúšok vína je venovaný tvorcom BDNR, ktorí si idú smelo a sebaisto za svojím cieľom.
