Keď je morálka len slovo

Renesančnú moralitu Komedia česká o bohatci a Lazarovi zmenila optika súčasnosti na ironickú stand-up show.

24.01.2019 14:00
Komedie českej o bohatci a Lazarovi Foto:
Biblické podobenstvo Komedie českej o bohatci a Lazarovi mení martinská inscenácia Kyrmezerovej hry na ironickú a trblietavú stand-up show.
debata

Inscenáciou hry Pavla Kyrmezera oslavuje Slovenské komorné divadlo v Martine 75. výročie svojho vzniku. Novozaložený profesionálny súbor, ktorý v januári 1944 štartoval premiérou Verhaerenovho Filipa II. – odvážnou obžalobou totality a náboženského tmárstva, hneď potrestali politickými represiami aj odopretím štátnej finančnej podpory. Oslavou jubilea bude zajtrajšia premiéra v modernom háve odetého biblického podobenstva, v ktorom renesančný dramatik pred viac ako štyrmi storočiami spracoval legendu z Lukášovho evanjelia.

V prepychu žijúci boháč usporadúval deň čo deň opulentné hostiny. Pri jeho bráne ležal chorobami sužovaný žobrák. Zasýtilo ho aj to, čo spadlo z boháčovho stola. Keď zomrel, anjeli ho odniesli do neba. Po smrti čakali boháča len pekelné muky a závistlivo hľadel na Lazara, ktorý si hovel v Abrahámovom lone. „Téma je veľmi súčasná. Jednoduchý príbeh, vyrozprávaný v evanjeliu na ôsmich riadkoch, hovorí o pocite nedotknuteľnosti bohatých ľudí, ktorý hraničí až s vedome nemorálnym konaním,“ hovorí režisér Lukáš Brutovský.

V druhej časti rozvíja Kyrmezer poučenie o spravodlivom treste, ktorý isto-iste čaká na hriešnikov. „No súčasnou optikou vyzerá druhá časť morality len ako zvláštne zbožné želanie alebo až ironický dôvetok, čím sa renesančný text mení. A práve napätie medzi edukatívnou idealistickou predstavou a súčasnou spoločenskou situáciou je zaujímavé. Teda ako môže vyzerať až rozprávkový text súčasnými očami,“ pokračuje režisér v rozprávaní pre Pravdu. A keďže príbeh prečítal s tvorivým tímom cez ironickú optiku súčasnosti, ponaučenie originálu zaniká podľa jeho slov v kolotoči ďalších a ďalších boháčových hriechov.

Z tejto interpretácie vychádza aj scéna a kostýmy Juraja Kucháreka. Boháčovo hodovanie v obyčajný deň bez zjavného dôvodu sa mení na oslavu blahobytu spoločenskej vrstvy majetných. Trblietavé róby dám a smokingy pánov, čo sa prišli zabaviť na opulentný hodokvas, vyvolávajú štýlom zábavy predstavu bizarnej párty. „Je to vlastne bezbrehá kapitalistická jazda skupiny bohatých do pekla, kde je všetko schválne prehnané až do zlatých glamour tónov,“ vysvetľuje Lukáš Brutovský.

Originál napísaný v dobovom mixe slovenčiny a čestiny neprekladali do súčasného jazyka. „Pôvodná zvláštna českoslovenčina v sebe skrýva energetický náboj a muzikalitu. Prekladom by sme textu zobrali veľkú časť šarmu a čara, o ktoré sme nechceli prísť,“ dodáva režisér. Pripomína však, že s nezvyčajným jazykom sa museli herci vysporiadať.

Príbeh o nedotknuteľnosti tých, čo si dokážu kúpiť všetko – okrem smrti – pretavila inscenácia Kyrmezerovej Komedie českej o bohatci a Lazarovi na rozprávanie o spanilej jazde do pekla a bolestivej ceste do neba. Ako vyzerá súčasnosť, ak sa na ňu pozeráme optikou renesačnej morality? A nestáva sa z morálky v divadle tiež už len atrakcia, ktorá pobaví len trpkým úškrnom poznania reality, v ktorej hriešnikov spravodlivý trest určite nestihne?

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #Komedia česká o bohatci a Lazarovi