Vladimír Antala bol poverený vedením prvej slovenskej divadelnej scény od 1. augusta po tom, čo ministerka odvolala predchádzajúceho generálneho riaditeľa Mariána Chudovského. Ako príčinu vtedy uviedla jeho nezodpovedné hospodárenie so zverenými finančnými prostriedkami.
„Napriek nepriaznivej finančnej situácii sa Vladimírovi Antalovi podarilo situáciu v SND stabilizovať. Vďaka racionálnym krokom, ktoré boli pod jeho vedením prijaté za ostatných šesť mesiacov, skončilo SND rok 2018 s vyrovnaným hospodárskym výsledkom. Dôkaz o tom, že Vladimír Antala ako dlhoročný ekonóm SND dokáže rozumne hospodáriť s peniazmi, je prvý prebytok na účte divadla v jeho dlhej histórii,“ odpovedal Pravde na otázku, aké argumenty rozhodli v prospech Vladimíra Antalu, komunikačný odbor Ministerstva kultúry Slovenskej republiky. V Správe o činnosti a hospodárení SND za rok 2016 sa však možno dočítať, že „v oblasti nákladov a zvýšením výnosov z vlastnej činnosti dosiahlo SND k 31. 12. 2016 kladný hospodársky výsledok vo výške 19 251 eur“.
„Trpezlivosti,“ znela stručná odpoveď Vladimíra Antalu na otázku Pravdy, čo ho naučilo šesťmesačné pôsobenie na poste dočasného generálneho riaditeľa SND. Najnáročnejšie bolo podľa jeho slov riešenie technicko-prevádzkových problémov. Rozhodnutie o svojom definitívnom menovaní na post šéfa našej erbovej inštitúcie prijal „s pocitom zodpovednosti“.
Priame menovanie či konkurz?
Riziko štrajku v čase divadelných prázdnin a hrozbu, že nová sezóna sa na prvej slovenskej divadelnej scéne ani nezačne, zažehnalo ministerstvo kultúry získaním dotácie. Výkonnostné odmeny, ktoré za mesiac jún neboli kvôli „finančnej sekere“ vyplatené pracovníkom techniky, umelecko-dekoračných dielní, technicko-prevádzkového útvaru, administratívy, centra marketingu ani vedúcim pracovníkom, tak dostali napokon všetci.
„Ministerstvo kultúry SR rozpočtovými opatreniami riešilo mzdové otázky a niektoré oblasti bežných výdavkov v nadväznosti na úsporné opatrenia SND v oblasti prevádzkovej,“ odpovedal Vladimír Antala na otázku Pravdy, ako dokázal za šesť mesiacov dostať Národné divadlo z červených čísel.
Prečo sa ministerka kultúry nerozhodla vypísať konkurz? „Nový generálny riaditeľ SND bol vymenovaný v zmysle zákona na základe výberu uskutočneného priamym oslovením. K tomu kroku vyzvali ministerku kultúry aj legitímni zástupcovia zamestnancov SND a riaditelia dvoch umeleckých súborov,“ odpísali nám z komunikačného odboru ministerstva kultúry.
„Pri inštitúcii, akou je Slovenské národné divadlo s rozpočtom takmer 20 miliónov eur, by sa mal konať konkurz. Všetkým by malo záležať na tom, aby bol výber naozaj zodpovedný a najmä demokratický. Myslím, že nejde o veľmi šťastné rozhodnutie. Takisto nie je veľmi dobrý signál pre verejnosť – či už pre oblasť školstva, vedy, výskumu alebo kultúry – že sa v tejto pozícii objavil človek, ktorý je v podstate predĺženou rukou ministerstva kultúry,“ povedal pre Pravdu riaditeľ Činohry SND Michal Vajdička.
O poste generálneho riaditeľa SND rozhodoval po roku 1990 konkurz. Prikazoval to zákon. Keď bol ministrom kultúry Marek Maďarič, jeho znenie pozmenil. Podľa novej legislatívy bolo možné vymenovať nového šéfa Národného divadla aj bez predchádzajúcej „súťaže projektov“. Možnosť konkurzu však zmena nevylúčila.
Jedni sú spokojní, iní nie
„Vymenovanie Vladimíra Antalu je pre nás veľkým prínosom. Má perfektné vízie, je veľmi dobrý ekonóm, má veľmi dobrý prístup, čo sa týka ľudí. Myslíme si, že komunikácia s ním bude na vysokej a kvalitnej úrovni,“ uviedla pre TASR predsedníčka odborovej organizácie umelecko-dekoračných dielní SND. Spokojní sú aj členovia zväzu Únia pri orchestri SND.
„V každom prípade je už teraz zrejmé, že rozvoj Slovenského národného divadla, konkrétne jeho päťročný projekt, nebol schválený na základe posudzovania odborníkmi, ale ide o jednostranné rozhodnutie ministerky kultúry. Neviem, na základe čoho sa tak rozhodla. Nevidel som žiaden projekt pána Antalu k vedeniu ani ďalšej päťročnici divadla, takže ho nemôžem ani posudzovať. No o posudzovanie kvalít Vladimíra Antalu ani tak nejde. Problém je v tom, že celý proces nebol transparentný, pretože ho objektívne nezvolila profesionálna komisia,“ povedal pre náš denník riaditeľ Činohry SND Michal Vajdička.
Refrénom, roky sa vracajúcim ako bumerang, je konštatovanie, že najvýznamnejšia slovenská divadelná inštitúcia je permanentne podfinancovaná. Tak ako vlastne celá kultúra, od ktorej sa žiada, aby si na seba zarobila. Hovorí sa o nevyhnutnosti rekonštrukcie historickej budovy, na ktorú niet peňazí. Aj novostavba už potrebuje rôzne opravy. Zvyšujú sa rôzne náklady, dane, poplatky, aj materiály sú stále drahšie a drahšie. Hovorí sa aj o nízkych platoch orchestrálnych hráčov, ktorí kvôli iným „džobom“ občas chýbajú na skúškach. Činohra zarába, začal už aj balet, opera však vyžaduje veľa peňazí a „vyrába stratu“.
Nároky na produkciu SND sú však vysoké. Mala by ponúkať kvalitu, ktorá by bola schopná konkurovať európskym scénam, prinajmenšom aspoň Prahe a Budapešti. A to sa za lacný peniaz nedá.
