Keď s ňou zavítal do rodnej Rigy, vstupenky sa okamžite rozchytali a stali sa výnosným artiklom na čiernom trhu. V predstavení, s ktorým križuje najlepší baletný a tanečný umelec druhej polovice 20. storočia svetové metropoly, však nehrá prím tanec. Ale – ako naznačuje názov – verše laureáta Nobelove ceny Josifa Brodského.
Na scénu prichádza umelec s kufrom. Mlčky z neho vytiahne budík a nastaví čas. Vyberie aj niekoľko Brodského zbierok a fľašu básnikovej obľúbenej whisky. Otvorí jednu z kníh a tichým hlasom akoby sám pre seba začne čítať verše. „Pamätám si jeho hlas. Aj spôsob, akým svoje básne čítal. Bol som šťastný, že som prvým človekom, ktorému ich prenášal. A občas ma požiadal, aby som ich čítal ja,“ cituje ďalej Baryšnikova britský denník. Prvýkrát sa stretli v New Yorku v roku 1974 krátko po tom, čo Baryšnikov emigroval. Brodského v polovici šesťdesiatych rokov Brežnevov režim odsúdil ako „parazita“ na nútené práce, po protestoch zahraničných i sovietskych umelcov ho zo Sovietskeho zväzu vyhnal. „Brodskij sa na mňa pozrel, usmial sa a povedal – Michail, prisadni si. Musíme si toho veľa porozprávať,“ spomínal na osudové stretnutie Baryšnikov pre magazín Paris Review.
„Sólová inscenácia Brodsky/Baryshnikov je antibalet, antichoreografia. Ale to, čo robí Míša so svojím telom, je jednoducho elektrizujúce,“ vysvetlil scenárista a režisér predstavenia Alvis Hermanis, inak umelecký šéf Nového divadla v Rige. Inšpiroval ho Brodského osud. Základnú školu nedokončil, no prvé básne napísal už ako šestnásťročný. Živil sa ako nosič, zametač, robotník v rámci geologických expedícií, ale aj prekladateľ. Keď mal dvadsaťtri, kolovali v ruskom literárnom udergrounde už štyri zväzky jeho poézie. Ďalším zdrojom inšpirácie boli, samozrejme, verše veľkého básnika, s ktorých motívmi tvorcovia voľne pracovali.
Prostredníctvom Baryšnikova pozýva divákov na emocionálnu výpravu do sveta Brodského strhujúcich veršov, aby im krehkou fyzickou prítomnosťou sprítomnil najvnútornejší vesmír básnika. Performer a režisér sa nespoliehajú na improvizáciu. „V inscenácii sú však aj momenty, ktoré nie sú fixované, preto je v podstate každý večer trochu iný,“ cituje Alvisa Hermanisa Paris Review. „V Brodského knihách je veľa básní o vode. S jej motívom pracoval v metafyzickej rovine – spriaznenosť, farba, esencia. Voda bola Brodského chrám, pretože vyrástol na Neve,“ spomenul Baryšnikov vo Financial Times.
„Najdokonalejší tanečník, akého kedy kto videl,“ napísal britský kritik Clive Barnes, očarený výkonom osemnásťročného Michaila Baryšnikova. Špičkový tanečník a choreograf, ktorý si podmanil baletné scény celého sveta, sa presadil aj ako filmový a divadelný herec. Zahral si v populárnom seriáli Sex v meste, kde ako Aleksandr Petrovsky zvádzal Sarah Jessicu Parkerovú v úlohe Carrie Bradshawovej. Nomináciu na Oscara aj na Zlatý glóbus mu už koncom sedemdesiatych rokov vyniesol film Rozhodujúci okamih (The Turning Point). Na svojom putovaní svetom s predstavením Brodsky/Baryshnikov sa dnes sedemdesiatjedenročný umelec zastaví aj v Bratislave. V Slovenskom národnom divadle vystúpi 20. a 21. marca.
TV Pravda: Teodor Kuhn o svojom debute Ostrým nožom inšpirovanom vraždou Daniela Tupého (vysielané 14.2.2019).
