„Mnohí diváci ho poznajú ako Kuba, Tóna Brtka z Obchodu na korze alebo Sváka Ragana, snažil som sa ukázať aj jeho divadelnú kariéru, poukázať na to, že Kroner nebol len fenomenálnym televíznym, filmovým, rozhlasovým, dabingovým, ale aj skvelým divadelným umelcom. Mal možnosť stvárniť obrovskú škálu divadelných postáv najmä v martinskom divadle,“ povedal Mišovic.
Jozef Kroner (20. 3. 1924 – 12. 3. 1998), rodák zo Staškova, sa k profesionálnemu divadlu dostal vďaka pozitívnym ohlasom na svoju ochotnícku činnosť v Považskej Bystrici. Jeho herecké majstrovstvo si diváci dodnes pripomínajú vďaka reprízam desiatok filmov a televíznych i rozhlasových inscenácií. Kronerovým hereckým odborom boli najmä drobní hrdinovia a bežní ľudia. Či už to boli roly komické, dramatické alebo tragikomické, vždy išlo o precízne štúdie ľudského typu. Svoj vzťah s divadlom ako profesiou Kroner spečatil v roku 1948, keď nastúpil do súboru Slovenského komorného divadla Martin a osem rokov na tejto scéne patrilo (podobne ako i pre jeho manželku Teréziu Kronerovú-Hurbanovú) medzi jeho najplodnejšie umelecké obdobia. Mal totiž príležitosť vytvoriť bohatú galériu rôznorodých postáv, s akou sa už neskôr v divadelnej kariére nikdy nestretol.
Angažmán v SND, kam prešiel aj s manželkou v roku 1956, preňho síce znamenal nárast ponúk z rozhlasu, televízie a filmu, ale v divadelnej kariére sa počet i pestrosť jeho úloh mierne znížili. Výstavu tvorí 16 panelov s fotografiami herca z čias pôsobenia na martinskom javisku, v Činohre SND, zábery zachytávajúce slávne televízne pondelky, legendárne filmové kreácie, ale aj pohľad za oponu. Diváci si na Kronera môžu zaspomínať aj prostredníctvom fotografií z inscenácií v réžii Karola L. Zachara, Tibora Rakovského a Jozefa Budského, v súčasných slovenských a českých hrách, v inscenáciách hier Petra Karvaša a Ivana Bukovčana. „Jeho herecké umenie nevyprchalo dobou. Jozef Kroner je naozaj legenda, ktorá funguje aj dnes. Na javisko prinášal neuveriteľnú človečinu, ľudskosť, autentickosť,“ konštatoval Mišovic.
Osobné spomienky na Jozefa Kronera i jeho manželku pridala dcéra Zuzana. „Mala som tú výhodu, že som sa narodila týmto dvom hercom, pre ktorých som bola všetko. S otcom som si naozaj v detstve mohla robiť, čo som chcela, hrával sa so mnou. Často sme inscenovali v našej obývačke v Martine moju najobľúbenejšiu rozprávku Soľ nad zlato, dnes by som to prirovnala ku psychodráme,“ rozosmiala hostí vernisáže Kronerová, ktorá s otcom pri obývačkovom okne „inscenovala“ aj „hry zo súčasnosti“: „Hrávali sme sa na pani Záclonovú a pani Oknovú, boli to také bežné dialógy zo života. Myslím si, že to nemalo veľkú dramatickú, literárnu kvalitu, ale veľmi ma to bavilo.“
Herečka priznala, že mala nádherné detstvo, aj keď sa o ňu viac starala mamička, lebo otec bol stále zamestnanejší a populárnejší: „Ale napriek obdobiam veľkej popularity a slávy zostal skromný. Aj keď si vážil všetky ocenenia, bol šťastný, že film Obchod na korze dostal Oscara, najviac si vážil priazeň divákov, publika.“ Kronerová pripomenula i otcovu obrovskú vášeň – potulky za rybami. „Bol aj ochranár vôd, rýb, nezneužíval svoje tzv. rybárske povolenky. Na rybačkách sa vždy nechal rád vyrušiť a s každým sa porozprával. Mal kamarátov medzi, v dobrom slova zmysle, najobyčajnejšími ľuďmi, rybármi, robotníkmi,“ dodala a cez príbehy od riek a jazier sa dostala až k vzťahu – Jozef Kroner a deti: „Najväčšou jeho láskou bolo čítať rozprávky pre deti. Viem, že raz mal obdobie, kedy ho veľmi do rozhlasu nevolali, bol nesmierne nešťastný.“