Šťastné konce sú z rozprávok. Realita v Opere SND je iná

Bratislavskej opernej sezóne by pokojne pristal prívlastok „rozprávková“. Keby nešlo len o žáner, vytláčajúci z ponuky regulárny svetový repertoár. Počas apríla sa hralo päť operných predstavení, dve operetné a štyri detské. V máji je pomer podobný.

30.04.2019 13:00
opera Foto:
Lenka Máčiková (Júlia) a Pavol Remenár (Martin) v rodinnej opere Rozprávka o šťastnom konci.
debata

Vítam otváranie brán najmladšej generácii, ale s podmienkou zachovania proporčnosti. Keby Rozprávka o šťastnom konci od Petra Zagara, opretá o libreto Svetozára Sprušanského a Daniela Heviera, bola po obnovení podobného Dubovského titulu a Vanekových komentovaných prierezoch piatou premiérou sezóny, znamenala by jej kontrastné obohatenie. Je však druhou z troch. Po polročnej odmlke!

Naše deti v sprievode rodičov obľubujú návštevu opery. Je to overený potenciál, s ktorým však divadlo nedokáže pracovať. Keď vyrastú z detských topánok, ponuka nepríde a záujem vyprchá. Peter Zagar v úzkej spoluprácu s autormi textu vytvorili dielo v hudobnom ultra-retro štýle. Ťažko v partitúre vystopovať čo len náznaky neoklasicizmu, odvážnejšej harmónie a inštrumentácie. Silnú inšpiráciu rozprávkovými archetypmi (Belladona v duchu Mozartovej Kráľovnej noci, svet dobra a zla) ponechávajú v prvom pláne, originálnosti je poskromne. Azda výraznejším inovatívnym znakom je len prepojenie inscenovanej, činohercami nahranej melodramatickej predohry (dieťa na nemocničnom lôžku), s morálnym posolstvom záveru.

Vo vizuálnom poňatí sklamalo, že režisér Svetozár Sprušanský so svojím tímom uviazol v konzervatívnych vodách. Dnešná javisková a svetelná technika dokáže počítačovými trikmi čarovať a vyrážať dych. Maľované kašírované kulisy však vracajú diváka o polstoročie späť. Dokonca ani bravúrni akrobati, okrem účelovo vloženého cirkusového čísla (uvádzaného principálom akoby z Predanej nevesty), nepôsobia ako organická súčasť dejovej linky. Časový nepomer medzi dejstvami nie je silnou stránkou dramaturgie. Do istej miery chápem opatrnosť autorov a inscenátorov neriskovať prípadnú nedôveru v progresívnejší tvar. Svet sa však rúti dopredu míľovými krokmi a privierať oči je až príliš pohodlné.

Pozitívom nového diela je, že je skutočne operou. Má číslovanú štruktúru, dokonca aj secco recitatívy (hoci trocha uniformné), prináša vďačné, neľahké spevácke party. Dirigent Dušan Štefánek jej dal prijateľnú podobu a s náročnou koloratúrou sa zdatne vyrovnala Jana Bernáthová ako Belladona. Vrúcnu lyriku Júlie podčiarkla Lenka Máčiková, prirodzený bol Pavol Remenár (Martin), osviežujúco pôsobili mladé hlasy Romana Krška, Andrey Pietrovej či Juraja Kuchara. Kladným odkazom premiérového večera sú tlieskajúce deti a nadčasové mravné poučenie. A čo realita v Opere SND? Ani zďaleka rozprávková. Dva mesiace pred stou sezónou netušíme jej náplň. Z kuloárov prenikajúce hlasy nesvedčia o jej slávnostnej dramaturgii a čo je najsmutnejšie, o vízii súčasné vedenie (po siedmich mesiacoch už zďaleka nie nové) nepovedalo ani pol zmysluplného slova. A to šťastný koniec neveští.

Hodnotenie Pravdy

3 hviezdičky z 5

  • Peter Zagar: Rozprávka o šťastnom konci / dirigent: Dušan Štefánek / réžia: Svetozár Sprušanský / scéna a kostýmy: Diana Strauszová / premiéra v Opere SND 27. apríla

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #divadlo #opera #Peter Zagar #Rozprávka o šťastnom konci