Režisérom je Rastislav Ballek, dramaturgom Miro Dacho, masky a objekty navrhol Ivan Martinka, scénu Markéta Plachá, kostýmy Katarína Holková. Hudbu skomponoval Marián Lejava, pohybovú spoluprácu má Petra Fornayová. Hru preložil Peter Lomnický. V jednotlivých postavách účinkujú Daniel Fischer, Milan Ondrík, Ľubomír Paulovič v alternácii so Štefanom Bučkom, Dušan Jamrich, Anna Javorková, Dominika Kavaschová, Martin Hronský, Michal Kinik a Michal Noga.
"Euripides v Bakchantkách zobrazuje rozpor medzi autoritatívnou vládou na jednej strane a bezuzdným hedonizmom na strane druhej. Nastoľuje tak zásadnú otázku o podobách a možnosti či nemožnosti usporiadania a fungovania ľudskej spoločnosti. Na Slovensku takmer neznáma hra najmladšieho z trojice klasikov antickej tragédie bola uvedená rok po jeho smrti Euripidom mladším a získala prvú cenu na Veľkých dionýziách – slávnostiach na počesť gréckeho boha Dionýza. Ten je súčasne jednou z hlavných postáv tejto hry. Príbeh sa začína, keď Dionýzos inkognito prichádza do rodných Téb, ktoré chce zasvätiť svojmu kultu. Jeho súčasťou sú aj bakchantky – Dionýzove sprievodkyne, vykonávajúce divoké orgie, počas ktorých upadajú do stavu podobného nekontrolovateľnému šialenstvu. Zavedeniu kultu v Tébach Dionýzovi bráni autoritatívny kráľ Pentheus, ktorý netušiac, že sa konfrontuje so samotným bohom, sa s ním dostáva do sporu. V nerovnom zápase človeka a boha ostáva tébsky kráľ napokon celkom osamotený. Dovŕšením jeho tragédie je Dionýzom zosnovaná vražda, ktorú v bakchickom ošiali vykoná nič netušiaca Pentheova matka,“ uvádza k novej inscenácii dramaturgia činohry.
"Bakchantky sú považované za poslednú významnú tragédiu gréckeho staroveku. Možno aj preto, že sa nám množstvo diel antických dramatikov nezachovalo. Ale to nie je dôležité. Podstatné je, že symbolicky i fakticky uzatvára mohutné vzopätie gréckeho ducha sugestívnym obrazom pádu do barbarstva, zániku individuality aj polis, mestského štátu, ľudského spoločenstva postaveného na racionalite a mravnosti. Nie som odborník, ale aj laikovi v tomto prípade udrie do očí to, čo hra takmer sadisticky opisuje, náhly, desivý, nedôstojný a nepochopiteľný úpadok indivídua, rodiny a štátu. Pričom príčinou toho všetkého je pôsobenie akéhosi nového boha, Dionýza, ktorý je zhodou okolností aj mýtickým pôvodcom divadla ako takého,“ uviedol k inscenácii režisér Rastislav Ballek.
"Je to tretie uvedenie Bakchantiek na Slovensku, tie predošlé inscenácie boli skôr voľným spracovaním na tieto motívy, používali iné preklady, pretože slovenský doposiaľ neexistoval a vznikol na objednávku činohry SND. Bakchantky sú hrou, ktorá polemizuje medzi veľmi racionálnym, pragmatickým uvažovaním a medzi uvažovaním emocionálnym, hedonistickým. To, akým spôsobom riadiť spoločnosť, či slobodomyseľným až anarchistickým spôsobom, alebo striktným pragmatickým, možno až krutým alebo tyranským, to je základná téma, ktorú hra nastoľuje,“ doplnil pre TASR dramaturg inscenácie Miro Dacho.
