V Bystričke sa vraj Masarykovcom žilo ako v raji

, 07.06.2019 14:44
Ostrov
Jana Oľhová (Charlotte Garrigue Masaryková) a Ján Kožuch (Tomáš Garrigue Masaryk) v inscenácii Ostrov, ktorá mu dnes premiéru v Slovenskom komornom divadle v Martine. Autor:

„Bystrička bola krásna,“ píše Charlotte Garrigue Masaryková dcére Alici. V dedinke, učupenej v Turčianskej kotline, trávili Masaryk s manželkou a štyrmi deťmi od roku 1887 jedenásť letných prázdnin.

Fragmenty zo života jedného domu – zemianskej kúrie, v ktorej si rodina prenajímala dve izby – a jednej rodiny ožívajú na javisku Slovenského komorného divadla v Martine. Pôvodná slovenská hra Ivety Horváthovej s názvom Ostrov má dnes premiéru.

Prvým impulzom vzniku hry bola výnimočná osobnosť Charlotty Garrigue Masarykovej. „Hudobne nadaná vzdelaná Američanka. Feministka. Manželka Tomáša Garrigua Masaryka. Matka štyroch detí. Priťahoval ma jej osud, jej odvážne rozhodnutie odísť z Ameriky a prežiť svoj život vedľa Čecha. Postupne sa vynárali informácie o tom, ako a prečo Masarykovci chodili do Bystričky. Genius loci funguje. Kde inde by sme sa mali venovať tejto téme, než v divadle v Martine,“ hovorí autorka hry. Čaro Bystričky objavila rodina v čase, keď si chcel Masaryk oddýchnuť od problémov, ktoré mal ako profesor pražskej univerzity.

„Martin, neďaleko ktorého Bystrička leží, bol v tom čase srdcom slovenskosti a centrom národovcov. Žili tu ľudia, s ktorými sa chcel Masaryk zoznámiť,“ vysvetľuje režisér Marián Pecko. „Na počiatku a kdesi v zákulisí boli aj politické a spoločenské záujmy Tomáša Garrigua Masaryka o slovenskú otázku, o život slovenského národa v zložitom postavení v Rakúsko-Uhorsku,“ pridáva Iveta Horváthová. V tom čase sa zoznámil aj so Svetozárom Hurbanom Vajanským, okolo ktorého sa sústreďoval literárny aj kultúrny život. „Často sa stretávali, ale boli to veľmi rozdielni ľudia, ktorí mali úplne rozdielne povahy a antagonistické prístupy k životu. Spočiatku boli priatelia, ale neskôr sa rozišli,“ hovorí režisér.

Kúria, v ktorej trávila rodina Masarykovcov letá, vyhorela. Na jej základoch nechala po matkinej smrti Alica Masaryková s bratom Janom postaviť v roku 1931 vilu. Krásne časy, keď sa im tam podľa legendy žilo ako v raji, sa však do nej už nevrátili. Autorka čerpala v dobových materiálov, Ostrov je však divadelnou fikciou. „Inscenácia je mixom reality a snovosti, akéhosi magického realizmu,“ dodáva Marián Pecko.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#divadlo #Ostrov #Slovenské komorné divadlo v Martine #Tomáš Garrigue Masaryk #Charlotta Garrigue Masaryková
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku