Ako upiecť koláč, alebo o ceste k zmene

Do komunity vidieckej fary prichádza z väzenia práve prepustený vodca neonacistov Adam.

13.06.2019 14:00
Michal Soltész, Martin Nahálka Foto:
Michal Soltész (Adam) a Martin Nahálka (Ivan) v inscenácii Adamove jablká, ktorá je divadelnou adaptáciou dánskeho kultového filmu.
debata

Má si tam v rámci prevýchovy odkrútiť ďalší trest – verejnoprospešné práce. Spoločnosť mu robia ďalší bývalí väzni – notorický alkoholik a kleptoman Gunnar, islamský terorista Khalid a tehotná prostitútka a abstinujúca závisláčka Sahar. Svojrázny pastor Ivan nevymýva svojim „chovancom“ mozgy náboženskými prednáškami, ale poveruje ich v rámci pracovnej terapie rôznymi úlohami. Sám je však trochu čudný. Všetko chce vidieť v lepšom svetle, a tak žije v presvedčení, že jeho zverenci sa vymanili z osídiel zločinu.

Netuší, že notorik Gunnar nie je ani sekundu triezvy a že Khalid po nociach prepadáva benzínové pumpy, aby mal za čo vyrobiť bomby. Na ceste k náprave dostane Adam zdanlivo jednoduché zadanie – upiecť jablkový koláč. Z mysterióznej komédie Adamove jablká, ktorú nakrútil dánsky režisér a scenárista Anders Thomas Jensen v roku 2005, sa medzičasom stal kultový film na celom svete. Divadelnú adaptáciu predlohy uvedie v slovenskej premiére v piatok Štátne divadlo Košice.

„Adamove jablká sú naozaj výborný film. Nesnažili sme sa ho však kopírovať, ale na základe textu vytvoriť vlastnú divadelnú realitu,“ hovorí režisér a autor divadelnej adaptácie predlohy Ján Luterán. V myšlienkovom posolstve sa však podľa jeho slov inscenácia od filmu v ničom nelíši. „Je podobenstvom, v ktorom zohráva veľkú úlohu inšpirácia knihou Jób, v ktorej človek rieši základnú otázku – prečo trpí, odkiaľ pochádza ľudské utrpenie a akým spôsobom naň odpovedať,“ pokračuje hosťujúci režisér. Na prvý pohľad by sa zdalo, že upiecť jablkový koláč nie je žiadna veľká veda. Lenže… Splniť jednoduchú úlohu odsúdenému vodcovi neonacistov Adamovi sťažujú stále nové a nové prekážky. Na jabloňový sad zaútočia krkavce, neskôr zas úrodu zničia červíky. Na dovŕšenie všetkého zlého sa v kuchyni rozbije rúra.

Aj keď je výrazným hrdinom práve neonacista Adam, nie je extrémizmus najdôležitejšou témou inscenácie. „Vo všeobecnejšej rovine by sa skôr dalo hovoriť o ceste polepšenia sa alebo o ceste zmeny života. Naším cieľom nie je riešiť otázky neonacizmu, skôr si z neho trošku uťahujeme. Ale je to súčasť Jensenovej poetiky,“ vysvetľuje Ján Luterán. Napriek tomu, že Adamove jablká sú komédiou, smiech, ktorý počas predstavenia vyčarí, má tak trochu trpkú pachuť. Nejde totiž o prvoplánový humor. A situácie, ktoré diváka rozosmejú, sú skôr smutné. „Je v tom zvláštny severský humor napriek tomu, že témy sú vážnejšie a ponurejšie. Nie je to postavené na banálnej zápletke kopancov do zadku či nevery,“ pokračuje režisér.

Každá postava podľa jeho slov prežila väčšie či menšie utrpenie a nesie v sebe bolesť. Narastajúce rozpory, stúpajúce napätie aj vyhrotené konflikty dopĺňa sled neočakávaných až magických prekvapení. „Vidíme, akým spôsobom postavy dokážu bolesť a frustráciu riešiť. Vidíme jedno zo správnych riešení, ako sa k nim postaviť. Ale vidíme aj to, ako človek kapituluje,“ dodáva Ján Luterán.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #Martin Nahálka #Adamove jablká #Ján Luterán