Inscenácia, ktorú tvorcovia v skratke charakterizujú ako rádioaktívnu komédiu, sa do SND vracia po takmer 50 rokoch. Šéf Činohry SND Michal Vajdička pripomenul, že hra poukazuje na riziko, ako môžu veda a výskum v nesprávnych rukách viesť až ku koncu civilizácie. Tešil sa, že sa im podarilo do divadla priviesť známeho poľského režiséra Jana Klatu. Ten povedal, že v 20. storočí ľudstvo získalo možnosť samozáhuby a dnes je zodpovednosť nielen fyzikov, ale aj umelcov a médií ešte väčšia ako v 60. rokoch, keď Dürrenmatt svoju hru napísal.
„Stále žijeme v tieni atómového hríbu, svet môžu zasiahnuť bomby z Blízkeho východu, ľahko sa môžu zopakovať nešťastia z Černobyľu či Fukušimy. Dúfam však, že nepredpovedáme veci, ktoré sa stanú,“ dodal Klata. Dramaturgička Miriam Kičinová vysvetlila, že tvorcovia nechceli ostať v poetike a estetike 60. rokov, ale posunúť sa do súčasnosti. To sa im aj podarilo, inscenácia je moderná, plná hudby a zaujímavých choreografií, ktoré vytvoril Klatov častý spolupracovník Maćko Prusak. Jednoduchú, no nápaditú scénu a tiež kostýmy vytvorila Klatova manželka, výtvarníčka Justyna Lagowska. Robert Roth, ktorý stvárňuje fyzika Möbiusa, skúšanie glosoval: „Hneď od prvej skúšky to bolo veľmi intenzívne. Režisér si nás oskenoval, presne prečítal, všetky naše herecké šuflíky povysýpal a postavil pred nás rolldoor našich rezerv.“ Jeho kolega Roman Poláčik, predstaviteľ Newtona, dodal: „Inscenácia stojí na vizualizácii, presnosti a detailoch, takže sme v hlavách mali sekundové ručičky.“ A tretí z fyzikov, Einstein čiže Dano Heriban, doplnil: „Jan Klata má množstvo nápadov, postupne sme pochopili, v akej farbe a vôni by sa celá hra mala niesť. Celé je to koláž razantne strihaných výstupov a atmosfér, ktoré sa na seba vrstvia.“ Psychiatričku troch fyzikov skvele stvárnila Jana Oľhová, ktorá si nebola istá, či sa režisérovi herecké výkony páčia. Ten ju vzápätí uistil, že áno a že práve do nej ako herečky sa zaľúbil. Treba vidieť.
