Recenzia: Sága rodu Masarykovcov

V dejepise sa zvyčajne učíme o silných mužoch, ale málokedy o silných ženách, ktoré v dobrom aj v zlom stáli po ich boku. Aj o tom hovorí inscenácia Ostrov v Slovenskom komornom divadle Martin.

20.06.2019 14:07
Ostrov SKD Foto:
Lucia Jašková (Alica) a Ján Kožuch (TGM) v inscenácii Ostrov, ktorú uvádza SKD v Martine.
debata

Dramatička Iveta Horváthová pravidelne píše o výrazných ženských osobnostiach, ktoré učebnice histórie postavili na okraj záujmu alebo ich absolútne opomenuli. Pre svoju najnovšiu hru si vybrala tému súkromného života prvého československého prezidenta Tomáša Garrigue Masaryka so zameraním na jeho vzťah k Slovensku a konkrétne miestu jeho prázdninového oddychu – k Bystričke. Autorka nám príbeh o slávnom „tatíčkovi“ Masarykovi rozpráva cez oči jeho dvoch najbližších žien, manželky Charlotty a dcéry Alice. A to z pohľadu retrospektívy.

V prvej scéne sa ocitáme v Chicagu v roku 1965, kde stretávame zostarnutú Alicu v myšlienkach sa vracajúcu k adorovanej Bystričke. Postupne nás autorka berie v čase späť, k najvýznamnejším stretnutiam rodiny na strednom Slovensku od roku 1948 až k počiatku 20. storočia. Inscenácia sa nehrá na dobový dokument a výstupy sú separátnymi scénami bez očividnejšej vzájomnej nadväznosti, cez ktoré sa autorka snaží na pôdoryse archívneho materiálu, ale aj vlastnej imaginácie priblížiť atmosféru životnej ságy významného rodu. Lenže textu chýba zásadnejšia tenzia. Tá sa nepodarila v inscenácii vybudovať ani režisérovi Mariánovi Peckovi.

Konverzačný tón dialógov tak rýchlo upadá do nedramatických prehovorov, ktorým absentuje prudšie stúpanie krivky napätia. Zároveň kým prvá časť sa orientuje výhradne na osud a život Alice, ktorá v rodine nahradila funkciu nebohej matky, tak po prestávke sa zoznamujeme s privátnym životom Charlotty a Tomáša Masarykovcov. Lenže v tejto polovici nad príbehovou linkou už absolútne prevažuje aspekt politicko-historickej debaty na témy postavenia Slovenska a úlohy žien v manželskom i spoločenskom živote. A o to viac na povrch vyviera prislabé dramatické pnutie. Pritom Peckovi nemožno vyčítať netvorivé režijné vedenie, ale ani jemu, ani hercom sa nie vždy podarilo do javiskového tvaru dostať podnetnejší dramatický impulz.

V hereckých výkonoch sa stretávame skôr s náznakom charakterizácie, než s veľkými príležitosťami. Na vymedzenom priestore sa darí zaujať najmä dynamickému Tomášovi Gregovi ako hedonistovi a oportunistovi Janovi Masarykovi a v ťažiskovej úlohe Lucii Jaškovej ako Alici. Herečka presvedčivo stvárňuje bohatý životný oblúk ženy, odsúdenej byť tieňom svojich rodičov. Na javisku tak vďaka význačnému výkonu interpretky postupne vidíme celú genézu zásadných Aliciných životných etáp. Od trasľavej imobilnej starenky, ktorá sa odmieta vzdať spomienok na štyri veci, ktoré v živote milovala: otca, matku, vlasť a Bystričku, cez Alicu v zrelom veku, keď všetku energiu obetúva stavbe piedestálu svojich rodičov, ale sama potichu a kruto trpí nenaplnením vlastných životných ideálov, až po -násťročné racionálne dievča, v ktorom sa vďaka rodičom rodí záujem tak o politickú sféru, ako aj ženskú otázku. Jašková vybudovala konzistentnú kreáciu po vonkajškovej i vnútornej stránke postavy. Pozorne rozkrývala „omladzovanie“ Alice od štylizovanej starej dámy, cez inteligentnú, no neurotickú ženu až po spontánne mladé dievča. Škoda, že v druhej časti inscenácie, keď sa pozornosť tvorcov obrátila k postave Charlotty, už nedostala možnosť dopovedať mnohé načrtnuté témy.

Ostrov je kultivovaná inscenácia prezentujúca málo známe dejinné fakty, ale aj predstavujúca nový pohľad na rodinu emblémovej osobnosti našich dejín. No vo výsledku viac naznačila, ako dôsledne dopovedala.

Hodnotenie Pravdy

3 hviezdičky z 5

  • Iveta Horváthová: Ostrov / réžia: Marián Pecko / scéna: Pavol Andraško / kostýmy: Marija Havran / hrajú: Lucia Jašková, Jana Oľhová, Ján Kožuch a ďalší / premiéra: 8. júna v SKD Martin

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #recenzia #Tomáš Garrigue Masaryk #Slovenské komorné divadlo Martin