Organizátori žilinského festivalu nového divadla a tanca Kiosk pred dvoma mesiacmi prišli o dlhoročné zázemie v divadelnej sále S2, ktorá padla za obeť požiaru. Namiesto toho, aby rezignovali, sa však rozhodli ísť inou, ťažšou cestou. Cestou umeleckej reflexie. Za leitmotív dvanásteho ročníka, ktorý sa oddnes až do nedele bude konať v kultúrnom centre Stanica Žilina-Záriečie a na ďalších miestach v Žiline, si preto zvolili príznačnú tému vyhorenie. Nielen ako reakciu na zhorenú sálu, ale aj na súčasný mentálny trend naprieč generáciami.
"Festival sme pripravovali celkom inak. Pôvodnou témou bola zodpovednosť. Požiar však zásadne ovplyvnil nielen technické a priestorové zabezpečenie festivalu, ale aj jeho celkové naladenie,“ priznáva dramaturg festivalu Martin Krištof. "Zvažovali sme všetky možnosti, aj zrušenie či presúvanie podujatí. To nás v rámci festivalu Kiosk nakoniec naviedlo k tomu, aby sme na situáciu nejako reagovali. Najskôr sme si neboli istí, či je téma vyhorenie vhodná, najmä vzhľadom na ostré reakcie spojené s pozastavením premávky na nadjazde Rondel. Ale povedali sme si, že predsa ide o reálnu situáciu a skutočné vyhorenie sa čoraz viac menilo na vyhorenie mentálne,“ priblížil Krištof. Téma duševného zdravia je podľa jeho slov nielen v rámci umeleckej scény, ale celkovo mladej generácie, veľmi aktuálna.
Vyhorenie je fenomén, ktorý sa najčastejšie dotýka mileniálov, teda generácie Y a Z. Umelci v tomto prípade nie sú výnimkou. Buď sa ho rozhodnú v rámci tvorby reflektovať, alebo sa sami stávajú jeho obeťou. Kým biznismeni či ľudia z IT sféry sa v takýchto prípadoch často utiekajú k maľovaniu, prípadne si zakladajú kapely, umelci zápasia s vyhorením po svojom. "Umenie má reflektovať aj nepríjemné veci. Má byť ostré a provokatívne, nielen meditatívne a upokojujúce, aby sa človek ľahšie vyrovnal so svojimi pocitmi. Aj preto sú práve umelci skupinou ľudí, ktorí často vyhorievajú. Časť z nich sa s tým vyrovnáva tak, že prechádza na ezoterické či terapeutické formy umenia, časť zase začne pracovať manuálne, prípadne odíde na dlhší čas do prírody,“ vysvetľuje dramaturg.
Mladí v ohrození
Festival Kiosk je miestom pre prezentáciu divadla, tanca či performatívneho umenia, ktoré originálnou formou rieši aktuálne spoločenské problémy. Čo sa týka témy vyhorenia, podľa Krištofa ju výborne reflektuje tanečná performance Millennial Magic Mirror, ktorá skúma používanie a zneužívanie nových technológií, umelej inteligencie, sociálnych sietí a ľudskosti. "Najskôr sme ju vybrali k téme zodpovednosť, no trefne odkazuje na mladú generáciu, ktorá je najviac zahltená, a tým pádom ohrozená,“ popisuje dramaturg. Do pozornosti dáva aj predstavenie dvojice tvorcov Csabu Molnára a Márcia Kerbera Canabarra s názvom Tropical Escape, ktoré je rozdelené do dvoch línií.
"Prvá časť je ukážkou neúnavnej energie a kreativity. Aj vyhorenie často spočíva v tom, že hlava a mozog síce generuje nové a nové nápady, no telo ich nedokáže realizovať. Ide o sled myšlienok, hru s telesnosťou, často na hrane korektnosti. A potom príde druhá polovica, keď aktéri vystúpia zo svojich úloh a urobia prednášku o tom, čo diváci práve videli. Snažia sa tomu dať zmysel,“ približuje Krištof. Zo série "vyhorenie“ odporúča aj netradičný rozprávačský projekt Petra Gondu Šest příběhů o vzniku a zániku. "Formálne aj obsahovo ide o jedno z najatraktívnejších predstavení. Predstavuje šesť dystopických príbehov o konci sveta či úlohe človeka v súčasnej spoločnosti,“ dodáva.
Hurá na kúpalisko
Organizátori festivalu si dali tento rok záležať na tom, aby počas Kiosku nevyhoreli aj samotní návštevníci. Aj preto pre nich pripravili výlet na neďaleké kúpalisko Stráňavy. "Prvým dôvodom je, samozrejme, oddych. No nebol by to divadelný festival, ak by sme tam niečo malé predsa len nepripravili. Festivaly, ktoré sa konajú v menších mestách, majú navyše silný komunitný charakter, ktorý chceme výletom len podporiť. Robili sme to tak aj počas uplynulých ročníkov. Voda je zároveň veľmi účinným prostriedkom, ktorý dokáže proti vyhoreniu zasiahnuť,“ myslí si dramaturg.
Bude festival ako celok fungovať aj vďaka programu ako skupinová arteterapia? "Bodaj by,“ smeje sa Krištof. "Nevravíme, že sme liečitelia, ale samozrejme by sme boli radi, ak by mal festival aj takýto účinok. Aby ľudí potešilo, čo vidia, aby načerpali nové inšpirácie a pochopili, že veci sa dajú robiť aj inak. O to sa snažíme každý rok.“
