Recenzia: S M/matkami je to ťažké...

V predvečer 75. výročia vypuknutia SNP uviedlo Divadlo Jána Palárika v Trnave premiéru venovanú tejto udalosti – dramatizáciu románu Pavla Rankova Matky.

04.09.2019 11:00
Božidara Turzonovová Foto: ,
V predstavení Matky sa objaví aj Božidara Turzonovová.
debata

Trnavské divadlo si takto dôstojne uctilo pamiatku výrazného medzníka v našich novodobých dejinách. Výber predlohy však už pred premiérou vzbudzoval polemiku. Rankovov príbeh sa totiž SNP zaoberá len okrajovo. V románe slúži iba ako odrazový mostík k sérii ďalších dejových udalostí – nespravodlivému odsúdeniu tehotnej Zuzany na práce v gulagu a jej následnému návratu do vlasti.

Lenže pre autora dramatizácie a režiséra v jednej osobe Matúša Bachynca sa pracovný tábor, ktorému Rankov venuje najviac pozornosti, stal len okrajovou témou. Svoj prepis aj inscenáciu postavil predovšetkým na motíve privátnych vzťahov rodičov a detí v celej ich nekomfortnej rozporuplnosti, kde politické pozadie je len nevyhnutnou súčasťou ich života. Scénografia Barbory Šajgalíkovej preto zobrazuje tri domy pripomínajúce baraky v gulagoch, ktorých steny sú z troch strán priehľadné. Diváci sa totiž pozerajú do súkromnej sféry hlavných postáv v ich holej podstate, kde môže byť aj rodný dom duševným väzením.

Lenže Bachyncov text, a teda i inscenácia sú príliš zahľadené do seba. Z literárnej predlohy totiž prebral len základné príbehové motívy a mnohé vzťahy rozšíril (vzťah vedúcej gulagu Iriny s jej matkou) či dopovedal (osud Alexeja). Práve pasáže, kde sa najviac vzďaľuje Rankovovi, pôsobia literárne ilustratívne, inscenačne nadbytočne a vo výsledku zmätočne. Zároveň sa rozhodol príbeh rozprávať retrospektívne a jednotlivé scény vyvolávajú zámerný dojem atmosférotvorných zahmlených obrazov. Tie však nesmerujú ku koherentnosti celku. Skôr dopomáhajú k časovej i príbehovej dezorientovanosti.

Súčasne sa v inscenácii miesia rôznorodé výrazové prostriedky. Stretneme sa so psychologickým herectvom, štylizovanými polohami, ale aj s nemou postavou s nadrozmernou detskou hlavou s výrazným pohybovým aranžmánom, ktorá je stále prítomnou esenciou dieťaťa v živote všetkých matiek a dcér. Akoby režisér chcel povedať priveľa priveľkým množstvom spôsobov.

Neukotvená práca so žánrovými polohami, symbolikou a mozaikovitosť textu majú za následok aj roztrieštenie hereckého štýlu. Najmä predstaviteľky hlavných postáv Anežka Petrová (Zuzana), Marta Maťová (Lucia) a Ingrida Baginová (Irina) majú priestor obmedzený len na citovo extrémne momenty. Svoje repliky musia hovoriť už vo vrcholnom stave vypätej emócie, ku ktorému však nemajú ako dospieť. Preto ich emočné strihy pôsobia niekedy až násilne a v ich plači a expresivite často zanikajú aj dôležité dejové informácie.

Najlepšie sa s tým vyrovnala Petrová, ktorá si aj v extatických polohách postavy zachováva prvky ľudskej autentickosti. Tá u nej vyvrcholila v závere, keď ustal zmätok inscenačných prostriedkov a herečka mohla vysloviť monológ v absolútnom pokoji, iba so silným zástojom na slove. K týmto vďačným miestam, keď výkony nenarušuje všadeprítomný chaos, sa dostali aj Nina Kočanová a Božidara Turzonovová.

Kočanová ako väzenkyňa v gulagu, ktorej velí vlastná dcéra, citlivým rozkladaním viet a sústredeným krehkým tlmočením ich obsahu dokázala výrazne emočne zasiahnuť aj na malom parte. Turzonovová stvárňuje rozhodnú a hrdú Zuzaninu matku, ktorej herecká sugestivita leží na tvárnej práci s hlasom (neujde jej ani jedna významotvorná nuansa) a zároveň na prirodzenom prejave rázovitej sedliackej matky s hodnotovým rebríčkom neschopným pochopiť dcérino odhodlanie.

Inscenácia Matky ponúka sondu do komplikovaného medziľudského nažívania. Zlyháva však na nadbytočnej efektnosti a zlomkovitosti, ktoré zabraňujú v plnej sile vyniknúť vnútornému obsahu diela.

Hodnotenie Pravdy: 3 z 5 hviezdičiek

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #matky #Božidara Turzonovová #Pavol Rankov #Divadlo Jána Palárika