Spomína to aj vo svojej hre Čachtická pani, v ktorej spracoval príbeh najväčšieho podvodu v dejinách československého filmu. Nakrúcanie veľkofilmu o krvavej grófke sa začalo na Železnej studničke. S vidinou obrovských honorárov a ciest do zahraničia sa ľudia vzdávali zamestnania a podpisovali zmluvy, o ktorých netušili, že sú falošné. „Až keď v Bratislave hrozilo, že podvod praskne, odišli do Čachtíc a zblbli celú dedinu, čo bolo, samozrejme, jednoduchšie,“ pokračuje dramatik. Pôvodná folklórna veselohra Čachtická pani má dnes premiéru v bratislavskom DK Ružinov.
V Starej Turej, kde vyrástol, sa v jeho chlapčenských časoch „hanba“ Čachtičanov neustále rozoberala. Vraj vtedy sa nič veľmi nedialo, takže tému mal v sebe od detstva. Ďalšie informácie sa dozvedel od ľudí, ktorí „boli pri tom“. A s tímom bol aj v Čachticiach, kde sa zhovárali s pamätníkmi.
„Jeden z dvojice podvodníkov bol fotograf Slovenskej akadémie vied a ďalší, ktorého pracovne nazývam slovenský Ostap Bender, tvrdil, že je študent kamery na pražskej FAMU. Nebol, pokútne sa živil tým, že robil prerušenia tehotenstva, proste megapodvodník,“ pokračuje autor. Obaja podfukári mali podľa neho obrovské ambície. Členov filmového krúžku v osvetovej besede presvedčili, že načo točiť o prírode, keď môžu urobiť rovno veľkofilm – o krvavej panej, ktorej legenda napokon prežíva dodnes.
„Ku cti miestnych súdruhov treba povedať, že sa im to nezdalo, ale dali im voľnú ruku. Veď čo, kamera je požičaná zo štátneho filmu, pár metrov suroviny v nej je, nech sa chlapci realizujú. A umyli si nad tým ruky,“ opisuje zákulisie podvodu. Podvod sa mohol prevaliť oveľa skôr, ako po sebe nechali v Čachticiach len hromady dlhov za hodokvasy a oči pre plač všetkým, čo sa dali nachytať.
„Na Železnej studničke v Bratislave sa totiž nakrúcalo pri vatre bez svetiel a podobne. No keď im ľudia vyvolávali kvôli honorárom a natáčaniu v zahraničí, ušli do Čachtíc,“ hovorí Viliam Klimáček. Pridlho síce dedinčanov netrápili, objavil ich tam skutočný filmový režisér. A museli pred súd a do väzenia. Ale na desaťročia prischla Čachticiam prezývka Filmárovce a ich obyvateľom sa vysmieval celý národ.
Keď sa objavilo zadanie napísať parafrázu slovenskej klasiky posunutú do súčasnosti spolu s folklórnym súborom, spomenul si autor na Čachtice. „Pri tom nakrúcaní boli medzi podvedenými skutočne aj folkloristi, ktorí tam tancovali, preskakovali ohníčky a pri tom hrčala prázdna kamera, takže sa mi hodili do deja. S režisérom Edom Kudláčom ale používame folklór trochu ináč. Zbory som písal ako antický chór, ktorý dej posúva a komentuje. Ani hudba nebude doslovne folklórna, stačí povedať meno skladateľa a to je Slavo Solovic,“ dodáva Viliam Klimáček.
Svojrázne postavy si vo folklórnej veselohre Čachtická pani zahrajú Anna Šišková, Peter Sklár, Roman Poláčik, Martin Šalach, Richard Autner, Janka Kovalčíková a folklórni tanečníci.
