Na začiatku minulého storočia boli francúzsko-ruské kultúrne vzťahy veľmi silné, ruskí hudobníci, výtvarníci a tanečníci boli inšpiráciou pre francúzskych umelcov a mnohí sa v Paríži usadili natrvalo. Obe kultúry sa veľmi zbližovali a výsledkom boli aj tzv. Ruské sezóny, ktoré už v roku 1907 začal Sergej Ďagilev organizovať.
Boli to veľkolepé koncerty ruskej hudby, operné a baletné predstavenia, v ktorých účinkovali hviezdy petrohradského Mariinského divadla a moskovského Veľkého divadla. Hudba Rimského-Korsakova, Glazunova, Rachmaninova, Čajkovského a ďalších skladateľov uvádzala publikum do vytrženia. Do histórie vošla napríklad parížska premiéra Musorgského opery Boris Godunov (podľa diela Alexandra Puškina) s Fiodorom Šaľapinom v titulnej úlohe.
V roku 1909 už Ďagilev priviezol do Paríža aj ruský balet (so sólistami ako Václav Nižinskij či Anna Pavlovová) a úspech už tradičnej Ruskej sezóny sa ešte znásobil. Pozornosť sa sústredila najmä na tanečníkov. Nielen pre hudbu, ale aj pre dokonalé výkony baletných hviezd a podmanivé dekorácie a kostýmy, ktorými bolo známe najmä Mariinské divadlo. Predstavenia spôsobili umelecký rozruch a Ruské sezóny pokračovali ešte niekoľko rokov. Odvtedy prešli desaťročia, mnohé sa zmenilo v umení aj vo svete, ale hodnoty zostávajú hodnotami a ruský balet má stále svoj cveng. A má aj nové (mladé) zaujímavé osobnosti.
Patrí k nim aj primabalerína Ľudmila Titovová, ktorá pôsobí v Moskve a vedie tanečné divadlo Moscow State Ballet. Absolventka moskovského Štátneho akademického Veľkého divadla patrí k umelcom, ktorí v umení vidia poslanie a chce pokračovať v tej najkvalitnejšej línii ruskej baletnej tradície. Nebuduje teda anonymnú značku, ako je to dnes často zvykom aj v oblasti umenia, ale dáva príležitosť veľkým talentom, aby si vybudovali meno a vystupovali za seba, individuálne, ako osobnosti typu Maja Plisecká, čiže – nie ako značky, ale ako hviezdy. A s týmto zaujímavým tímom vybraných talentov vyráža do sveta a ponúka špičkové výkony a opojné zážitky, ako to kedysi robil Ďagilev.
Má na to organizačný talent, ale najmä – sama je vynikajúca baletka, vnímavý človek s citom pre umenie. Všetku svoju energiu či talent venuje baletu a divadlu. Má ambíciu obnoviť niečo, ako boli spomínané Ruské sezóny v Paríži. Nezameriava sa, samozrejme, len na Paríž, ale hosťuje po celom svete – v Európe, v Číne, aj v Latinskej Amerike – a ponúka publiku baletný festival tej najvyššej kvality. So súborom plným veľkých baletných mien chce publiku v zahraničí dať možnosť naživo vidieť klasický ruský balet. Hovorí, že neholduje experimentom či minimalizmu, uprednostňuje tradície a balet považuje za príležitosť vstúpiť do rozprávky, prežiť zázrak, povzniesť sa.
V týchto dňoch navštívila Ľudmila Titovová Bratislavu, aby pripravila vystúpenia svojho divadla, ktoré budú v bratislavskom NTC od 17. do 20. októbra. Počas štyroch večerov si diváci budú môcť vychutnať tri Čajkovského balety – 17. 10. Labutie jazero, 19. 10. Luskáčika, kde bude účinkovať aj samotná Ľudmila Titovová, a 20. 10. Šípkovú Ruženku. Kvarteto slávnych baletov doplní 18. 10. Rómeo a Júlia so strhujúcou hudbou S. S. Prokofieva.
Tancovať bude 32 tanečníkov z najlepších baletných škôl v Rusku, okrem Ľudmily Titovovej sa možno tešiť na sólistov Sergeja Skvorcova, Dariu Ľakiševovú, Alexeja Konkina a Alexandra Pokotilova. V niektorých tituloch vystúpia s ruským baletom aj žiaci tanečného konzervatória Evy Jaczovej v Bratislave. V tejto škole sa uskutoční aj masterclass s ruskými tanečníkmi. Umelkyňa Ľudmila Titovová poskytla počas návštevy Bratislavy rozhovor Pravda magazínu, ktorý si môžete prečítať vo štvrtok 26. septembra.