Jedinečnosť predstavenia pritom nie je len v netradičnej forme, ale aj v obsahu. Diváci prežijú veľké dejinné udalosti 20. storočia spolu s jednou meštianskou rodinou tak, ako sa mohli odohrať v Banskej Štiavnici. V meste, ktoré malo kedysi vďaka prítomnosti rôznych národností, kultúr a vzdelanosti kozmopolitný charakter. Scenár vznikal aj ako práca dokumentaristov – na základe historického výskumu a rozhovorov s pamätníkmi. Režisérkami, scenáristkami a dramaturgičkami predstavenia sú Klára Jakubová a Mila Dromovich.
Príbeh sleduje rodinu zubára, jeho českej manželky, ich detí, rodičov, susedov, priateľov aj nepriateľov. Začína sa v roku 1923, keď Banskú Štiavnicu navštívil T. G. Masaryk. Predstavenie sa odohráva v celom dome meštianskeho typu – na kulisy Kosmopolu sa premení Eleuzína, ktorú diváci poznajú ako miesto spoločného kultúrneho vyžitia.
„Zaznamenať malú históriu mesta na pozadí veľkých dejín je obrovská výzva. Rozhodli sme sa vytvoriť fiktívne postavy, ktoré mohli v Štiavnici prežiť podobné osudy, v rámci miernej mystifikácie ich však dávame do kontaktu aj s reálnymi osobnosťami, ktoré tak do deja tiež nepriamo zasahujú,“ hovorí scenáristka a dramaturgička predstavenia Mila Dromovich. Namiesto jednej scény ich musela napísať šesť, lebo fungujú paralelne a postavy sa často prelievajú z jednej scény do druhej. „Aj preto scenár vznikal takmer rok,“ priznáva.
Scenár sa zrodil na základe historického výskumu a rozhovorov s pamätníkmi, ktoré viedla etnologička Veronika Hajdučíková. Významnými zdrojmi informácií boli pre tvorcov unikátneho divadelného predstavenia aj spomienkové literárne diela ako Moja Štiavnica od Antona Hykischa, Štiavničan od Ernesta Hausera, História Židovskej náboženskej obce v Banskej Štiavnici od Beaty Nemcovej, dobová tlač, dokumenty, fotografie a iné audiovizuálne materiály. „To, čo sme nenašli v mestských archívoch, kde sme žiaľ zaznamenali veľké diery, sme si doplnili spomienkovými rozprávaniami formou tzv. oral history výskumu,“ približuje etnologička.
Foto: Dáša Šimeková
„Inšpirovali sme sa tvorbou pražského imerzívneho divadla Pomezí a tešíme sa, že môžeme ponúknuť na Slovensku niečo nové,“ dodáva režisérka Klára Jakubová. Princíp tzv. imerzívneho poňatia spočíva v tom, že sa divák ponorí do iluzórneho sveta, nesedí na jednom mieste, nesleduje pasívne dej a v niektorých momentoch sa sám stáva súčasťou scény.
„Tvorba divadla, kde prebieha niekoľko paralelných dejov, si vyžaduje odlišný spôsob premýšľania a veľkú mieru logistiky. Musíme pracovať s pôdorysmi priestorov a so zložitými presunmi postáv. Herci nehrajú javiskovo, ale hľadajú si istú mieru intimity podobnej filmovému herectvu. A na to všetko máme minimum skúšobného času, pretože väčšina profesionálnych hercov nežije v Banskej Štiavnici. Tešíme sa však aj na nedokonalosti a nečakané momenty, ktoré nás počas repríz určite postretnú,“ vysvetľuje režisérka.
Pri tvorbe Kosmopolu sa zišiel herecký tím v zložení Monika Haasová, Peter Kadlečík, Števo Martinovič, Ľudmila Klimková, Andrej Šoltés, Gertrud Mária Korpič, Igor Kuhn, Martin Grman, Henrich Žucha, Markéta Dulavová, Eva Mores a dvaja hudobníci a improvizátori Nina Rosa a Jano Kružliak, ktorí netradične na seba prevezmú aj herecké role.
Predstavenie malo premiéru 21. septembra a an tento rok sú naplánované iba tri reprízy 27. až 29. septembra o 18:00. V ďalšej sezóne sa Kosmopol bude hrať na budúce leto.
