Vravela pravdu, aj proti sebe. Zomrela herečka Vlasta Chramostová

, 06.10.2019 10:24, aktualizované: 17:39
Vlasta Chramostová
Česká divadelná a filmová herečka Vlasta Chramostová zomrela vo veku 92 rokov. Autor: ,

"Prežila som tri životy. Prvý bol herecký, druhý disidentský a tretí bol životom návratov," povedala pred časom herečka Vlasta Chramostová. Významná česká umelkyňa a disidentka zomrela vo veku 92 rokov.

Herečkin život bol dlhý a vôbec nie ľahký, plný zvratov, osobných tragédií, ale aj úspechov. Získala titul zaslúžilej umelkyne, no režim jej zakázal účinkovať pred kamerou aj v divadle. Ako jedna z prvých podpísala Chartu 77 a napokon sa dala zlákať na spoluprácu s ŠtB. Ku všetkému, čo ju v živote stretlo, sa však postavila čelom. „Morálka je hovoriť pravdu aj proti sebe,“ vyhlásila pre Českú televíziu pred dvanástimi rokmi.

Diváci z bývalého Československa si Vlastu Chramostovú pamätajú najmä zo slávneho filmu režiséra Juraja Herza Spalovač mrtvol, po nútenej dvadsaťročnej hereckej pauze bola nominovaná na Českého leva za vedľajšiu úlohu vo filme Kuře melancholik aj za postavu Marie v snímke Je třeba zabít Sekala. V roku 2011 účinkovala vo filme Odcházení podľa divadelnej hry Václava Havla. Významné postavy stvárnila v pražskom Divadle na Vinohradech a pred štyrmi rokmi ju uviedli do Siene slávy Národného divadla.

Herečka

Herecký život Vlasty Chramostovej sa začal v rodnom Brne, po konzervatóriu nastúpila do Svobodného divadla. Onedlho ju cesta zaviedla do Prahy do vtedajšieho Divadla Československej armády (dnes Divadlo na Vinohradech). Na javisku stvárnila viacero významných postáv, napríklad Máriu Stuartovú, Roxanu v Cyranovi z Bergeracu alebo kritikmi oceňovanú rolu Hany Jelkešovej v Noci s leguánom. Pred kamerou debutovala už v roku 1950 vo filme Past, neskôr účinkovala vo viacerých televíznych filmoch ako Radúz a Mahulena, Paní Bovaryová, Lýsistrata či Případ paní Luneauové.

Na filmovom plátne ju diváci mohli vidieť napríklad vo filme s prvým závanom novej vlny Až přijde kocour, kde účinkovala spolu s Janom Werichom, Emíliou Vášáryovou, Vlastimilom Brodským, Jiřím Sovákom, Vladimírom Menšíkom a Jiřinou Bohdalovou. V televíznom seriáli Klapzubova jedenáctka si zahrala po boku Jiřího Sováka. V 60. rokoch Chramostová nakrútila viac ako tri desiatky filmov a televíznych filmov a jej kariéra sa skvele rozbiehala. Kým neprišiel Spalovač mrtvol.

Slávny film Spalovač mrtvol nakrútil slovenský režisér Juraj Herz ako tragikomédiu s prvkami hororu podľa novely Ladislava Fuksa. Kritici aj diváci ho označujú za najmrazivejší československý horor 20. storočia – a právom. Na rozdiel od mnohých prázdnych trilerov je však Spalovač mrtvol klenotom československej kinematografie, aj pre svoje spoločenské a politické posolstvo.

Príbeh zamestnanca krematória, ktorého nezabudnuteľne stvárnil Rudolf Hrušínský, odráža absurditu doby v čase nástupu fašizmu, keď sa do vnútra človeka vkráda zviera, ktoré útočí aj na vlastných, má nadčasovú platnosť. Spaľovač mŕtvol zavetrí šancu vďaka kvapke nemeckej krvi stúpať po kariérnom rebríčku. Udáva a udáva, až sa z neho stane riaditeľ – riaditeľ krematória. Keď mu však v ďalšom postupe bráni vlastná rodina, vlastnoručne obesí manželku, lebo má „nečistý pôvod“ a vlastnoručne umláti svojho syna, pretože nezodpovedá obrazu sily a mužnosti, aký vyžaduje doba. Úchvatný herecký výkon Rudolfa Hrušínskeho dokonale dokresľovala Vlasta Chramostová v úlohe jeho manželky Lakmé a k úspechu filmu výrazne prispel aj Chramostovej manžel, kameraman Stanislav Milota a jeho videnie špeciálne upravenou kamerou, ktoré ešte viac umocňuje hrozivú atmosféru.

Disidentka

Spalovača mrtvol z roku 1968 však zakázali ihneď po premiére, a tak ho diváci mohli vidieť až o dvadsať rokov neskôr. Herečkinu sľubnú kariéru zastavila okupácia Československa, Chramostová pre politickú angažovanosť nesmela vykonávať svoju profesiu, živila sa výrobou a predajom lámp. Keď nemohla účinkovať pred kamerou ani v divadle, zaviedla disidentské divadlo v byte. Nebola to jej prvá skúsenosť s politickým tlakom, už v 50. rokoch pocítila nemilosť, do ktorej upadol jej prvý manžel, riaditeľ brnenského rozhlasu.

Vlasta Chramostová totiž v roku 1968 pri okupácii Československa vojskami spojeneckých armád pomáhala manželovi Milotovi s dokumentármyni zábermi okupantov a svoj politický postoj vyjadrila odchodom z vinohradského divadla a vystúpením z KSČ. Onedlho sa stala jednou z prvých signatárok Charty 77. Ešte v januári 1989 ju podmienečne odsúdili za verejné vyhlásenie a účasť na Palachovom týždni.

V 90. rokoch verejnosť šokovalo zistenie, že Chramostová figuruje na neoficiálnom zozname spolupracovníkov ŠtB. K svojmu podpisu na spoluprácu sa verejne priznala. „Diabol ma dostal na pýchu a samoľúbosť. Poplietol ma ilúziami o sebe i o spoločnosti. Kúpil si ma za predstavu ľahšieho, úspešnejšieho života, ktorému nebudú kladené žiadne prekážky,“ opísala svoje motívy v pamätiach. Od Václava Havla dostala v roku 1998 Rad T. G. Masaryka III. triedy za vynikajúce zásluhy o demokraciu a ľudské práva.

Agentúrnu správu sme vymenili za autorský článok denníka Pravda.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Vlasta Chramostová #Česko
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku