Tínedžeri sa po neznámej katastrofe ocitajú v nezávideniahodnej situácii. Ako si poradia s tým, že dochádzajú potraviny a zlyhávajú zdroje? Pod zub sa v nákupných centrách ešte dačo nájde. Lenže batérie ich nerozlučných spojencov so sieťami niet kde dobiť. Už si nemožno krátiť chvíle hraním na mobiloch či hľadaním riešení na weboch a sociálnych sieťach. Čo sa rozhodnú zachrániť – svet alebo sieť? To je východisková situácia inscenácie Cudzô, ktorú dnes uvádza v premiére Modrý salón Slovenského národného divadla.
Svet bez dospelých a s nedostatkom energií sa stal odrazovým mostíkom aj ďalších dvoch hier pre mladých, ktoré vytvorili v Budapešti (Pesti Magyar Színház) a Karlsruhe (Baadisches Staatstheater). Autori mali k dispozícii dotazníky, v ktorých -násťroční formulovali svoje odpovede na rôzne otázky. Napríklad, čo je im cudzie a čo nie, z čoho majú strach, ako si poradia v situáciách, s ktorými nikdy nepočítali. Ale najmä, či sa rozhodnú zachrániť svet, alebo sieť. Odpovede z výskumu veľmi autenticky zapracovala do svojho textu pre SND vo Fínsku žijúca slovensko-fínska spisovateľka Alexandra Salmela.
Dievča, ktoré sa volá Tridsaťšestka (meno jej dala autorka podľa jedného čísla dotazníka), sa rozhodne zachrániť internetový vysielač. Ostrieľaná hráčka vzrušujúcich videohier má totiž radšej virtuálnu realitu ako nudnú skutočnosť, v ktorej jej rodičia lezú na nervy a učitelia len zbytočne otravujú. Vyberá sa na cestu do temného neznáma, aby pre komunitu zachránila spojenie so svetom. Na ceste stretáva samotárskeho Sprievodcu, chalana prežívajúceho „vonku“. Prekvapená zisťuje, že vzduch nie je zamorený rádioaktivitou, hoci na vyprahnutej zemi žijú zmutované zvieratá. Túžba po záchrane siete je však silnejšia ako jej vnútorné neistoty a strachy. Intenzívne však nepríjemné emócie zažíva pri reálnych aj virtuálnych stretnutiach s nimi. Stretáva pri tom aj Cudzô a niekoľko jeho prečudesných pôdob.
„S autorkou sme sa snažili nesofistikovať odpovede a úvahy -násťročných o vzniknutej situácii. Aj keď nám množstvo vecí a replík prišlo možno banálnych alebo azda až príliš povrchných. Snažili sme sa dostať do inscenácie aj kúsok nadhľadu tvorcov. Nechceli sme sa tváriť, že máme pätnásť, ale zároveň mať pre tínedžerov pochodenie. Cudzô je vlastne konfrontácia myslenia tvorcov s myslením generácie dnešných -násťročných,“ povedala režisérka Júlia Rázusová. „Myslím, že aj odpoveď na otázku, či svet alebo sieť si môžu mladí nájsť v texte, v ktorom sú názory a myšlienky ich rovesníkov,“ pokračovala v rozprávaní pre Pravdu.
Mladému publiku sa prihovára rečou, ktorej rozumejú. Používa live cinema, čo je snímanie diania na javisku a jeho súčasné premietanie na obrazovky. Dômyselne využíva drobné rekvizity na vykreslenie zdevastovanej prírody. Inokedy zas vstupuje Tridsaťšestka do obľúbených videohier a mení sa na ich neohrozenú hrdinku. „Najťažšie sú pre mňa projekty pre mládež. Vždy cítim obrovskú zodpovednosť. Je to totiž publikum, ktoré do divadla nechodí a ktoré preferuje absolútne iné médiá,“ dodala režisérka. V inscenácii Cudzô formálne aj obsahovo publikum mladých formálne vyslovene chytila.
