Ako východisko poslúžil dvojhodinový záznam zo skúšobní, keď sa v SND rozhodovalo. Či hrať plánovaného Nepriateľa ľudu, v ktorom Ibsen rozkrýva spôsoby manipulácie, alebo sa pripojiť k štrajku. Zachovalo sa písomné vyhlásenie pracovníkov SND k revolučným udalostiam, v ktorom sa píše: „Nikdy sme si nemysleli, že nastane chvíľa, keď základnou úlohou herca bude nehrať.“
V jedinej vete sa podľa režiséra ukrývajú všetky otázky. Aká je funkcia divadla? Aká rolu hrá v spoločnosti? Čo vyžaduje od herca? Má sa vyjadrovať len v revíre umenia alebo má mať aj občiansku funkciu? „Mňa osobne fascinuje otázka, ako spoznám moment, keď sa už divadlo nemôže vyjadrovať iba cez dramatický text, cez jeho spoločenskú alebo politickú aktualizáciu. Spoznám moment, kedy je už potrebné nehrať ale prehovoriť priamo?“ pokračuje Jiří Havelka. Vychádzal aj zo spomienok hercov – tých, čo spoločenský kvas zažili na vlastnej koži, aj tých, čo vtedy ešte neboli na svete. „Bolo zaujímavé sledovať, ako si tú istú situáciu každý pamätá inak,“ konštatuje.
Začítal sa aj do odkazov, ktoré vtedajšiemu vedeniu SND posielali ľudia z celej republiky. „Napríklad o tom, ako si dovoľujú herci štrajkovať, keď majú také honoráre. Je to prakticky totožné s dnešnou ,hejterskou' konverzáciou,“ spomína popredný český režisér, ktorý sa v SND podpísal pod úspešnú inscenáciu Elity. Výsledkom autorského prístupu režiséra a tvorivého tímu je inscenácia neponúkajúca politicko-ideologický pohľad na udalosti spred tridsiatich rokov. Pretože politické divadlo sa v poslednom čase veľmi rozmohlo. Ale kladie ďalšie a ďalšie otázky. Nielen cez Ibsenovho Nepriateľa ľudu, nielen cez mozaiku situácií, ku ktorým treba zaujať postoj. Odpovede však neponúka, to je úloha, ktorú prenecháva divákovi a jeho osobným skúsenostiam a zážitkom.
