Udalosti Novembra, podstata herectva a úloha divadla v živote občanov sú hlavnými témami novej inscenácie. Jej názov sa inšpiroval prvým vyhlásením pracovníkov SND k revolučným udalostiam, kde sa píše: Nikdy sme si nemysleli, že nastane chvíľa, keď základnou úlohou herca bude nehrať. „V tom je obsiahnuté všetko. Otázky – čo je zmyslom divadla, akú má rolu v spoločnosti, čo vyžaduje spoločnosť od divadla a od herca? Má sa vyjadrovať herec len umením?“ hovorí Jiří Havelka
„Čo sa týka materiálov, z ktorých sme vychádzali, veľmi na mňa zapôsobili odkazy, ktoré posielali vtedajšiemu vedeniu SND diváci a občania republiky – pozitívne aj negatívne – aj o tom, ako si dovoľujú herci štrajkovať, keď majú také honoráre. Je to veľmi podobné s dnešnou hejterskou konverzáciou na internete. Dodnes v spoločnosti pretrváva, že lekári majú liečiť, učitelia učiť a herci hrať, nemiešať sa do politiky.“
Predstavenie Dnes večer nehráme je návratom režiséra Jiřího Havelku do Činohry SND. S dramaturgičkou Miriam Kičiňovou sa tak ako pri Elitách opäť zahryzli do autorskej inscenácie. Téma divadelnej sezóny, ktorá súvisí so storočnicou Slovenského národného divadla, sa prepojila s výročím revolúcie.
„Hľadali sme priesečník Novembra, divadla a revolúcie. Z toho vzišla tematická ponuka, s ktorou sme oslovili Jiřího Havelku. Téma sa rozšírila. Nesúvisí len s revolúciou, ale siaha na podstatu herectva a divadelníctva,“ približuje Miriam Kičiňová. Výsledkom je autorský text, ktorý čerpal z divadelných archívov, filmových záznamov, z korešpondencie, zo spomienok pamätníkov a z osobných zážitkov hercov. Dôležitým základom autorskej hry bol najmä dvojhodinový záznam debaty, ktorá sa odohrala niekoľko dní po 17. novembri, medzi vedením divadla, kultúrnymi inštitúciami štátu a hercami o tom, či hrať, alebo sa pridať k štrajku.
Spoločným menovateľom autorských predstavení je, že všetko sa rodí na skúškach. Každý deň sa trochu zmení to, čo sa stalo včera. Je to veľké dobrodružstvo. A občas zavedie tvorivý tím aj do slepej uličky.
„Vtedy musíme ísť úplne novou cestou. A keď sa to stane pár dní pred premiérou, je to pomerne adrenalínová záležitosť,“ hovorí o nástrahách autorskej tvorby, ktorá vyžaduje herca ochotného riskovať, zbavovať sa návykov a opúšťať istoty. Emília Vášáryová, Ingrid Timková, Dominika Kavaschová, Emil Horváth, František Kovár, Richard Stanke, Ondrej Kovaľ sú toho dôkazom.
Tri generácie protagonistov – tí najstarší sa Novembra aktívne zúčastnili, stredná generácia zažila študentskú revolúciu. Pre najmladšiu generáciu boli mnohé veci, ktorých sa pri tvorbe dotkli, nové. „Práve v Činohre SND je celá generácia účastníkov nežnej revolúcie. V prvej časti prípravy bolo zaujímavé pozorovať, ako každý na to obdobie spomína inak. Ľudská pamäť je nespoľahlivý nosič,“ približuje režisér.
Jiří Havelka sa snažil vyhnúť politickému divadlu, ktoré zužuje divácky záujem. A podľa jeho slov nejde ani o rekonštrukciu novembrových udalostí. Prečo sa teda treba vracať k novembrovým udalostiam v divadle cez divadlo? Ľudia hercov poznali nielen z divadla, ale aj z filmov či televíznych obrazoviek.
Mali ich radi, dôverovali im. Vyhlásenia robotníkov, lekárov či učiteľov sa často odvolávali na odkaz študentov a divadelníkov. Ich javisková skúsenosť im pomáhala na demonštráciách a diskusiách zrozumiteľne tlmočiť požiadavky. Aj o tom je inscenácia Dnes večer nehráme.
