„V Monike Potokárovej stráca naša kultúra a umenie jednu z najtalentovanejších predstaviteliek mladej hereckej generácie,“ uviedlo SND. Potokárová bola manželkou herca Roberta Rotha.
Potokárová vyštudovala herectvo na Konzervatóriu v Bratislave, navštevovala ročník pantomímy na pražskej Hudobnej a tanečnej Akadémie múzických umení (HAMU) a absolvovala herectvo na Vysokej škole múzických umení (VŠMU) v Bratislave. Už počas štúdia hosťovala v Činohre SND, ktorej členkou sa stala v októbri 2016. „Vždy som chcela byť speváčkou. Pochádzam z umeleckej rodiny – mama hrala na flaute v košickej Štátnej filharmónii, otec pracoval v Slovenskom rozhlase. Je amatérsky hudobník a spolu s otcom Dominiky Kavaschovej hrávali v kapele. Bolo teda logické, že som chodila na základnú umeleckú školu. Vystriedala som všetky umelecké odbory, učila som sa hrať na štyroch hudobných nástrojoch. Bola som dosť hanblivá a literárno-dramatický krúžok mi pomohol sa hanblivosti zbaviť. Nakoniec sa mi tam zapáčilo a krúžok sa mi stal najbližším. V herectve som pokračovala na konzervatóriu a potom na vysokej škole,“ prezradila v rozhovore pre Pravdu.
Foto: Braňo Konečný
V roku 2017 získala Prémiu Literárneho fondu za postavu Moniky v inscenácii hry Zo života ľudstva, v roku 2018 Cenu Dosky za mimoriadny počin v oblasti činoherného divadla za spevácky výkon v inscenácii Kabaret normalizácia alebo Modlitba za Martu a v tom istom roku Výročnú cenu Literárneho fondu za postavu They v inscenácii hry Hedda Gablerová, s prihliadnutím k postave Antigony v rovnomennej inscenácii a postave Nataše Rostovej v inscenácii dramatizácie románu Vojna a mier. Monika hosťovala aj v iných divadlách. V roku 2017 sa objavila vo filmoch Špina a Únos, zahrala si aj v televíznych seriáloch. Diváci ju mohli vidieť v seriáloch Panelák, v Dr. Ema, Atletiko Cvernofka či v Meste tieňov.
Slovenské národné divadlo na svojej stránke cituje rozhovor Moniky Potokárovej pre denník Pravda z júna 2017: „Snažím sa robiť všetko naplno a nebyť všade rovnaká, sústrediť sa na detaily a rozlíšiť postavy. Každú urobiť trochu inak. Hľadám v sebe nepoznané možnosti, hľadám svoj diapazón. Premiérou sa pre mňa práca na postave nekončí. Vyvíja sa rovnako ako predstavenie. Pri jednotlivých inscenáciách sa snažím pracovať s odtieňmi, ktoré mi ponúka momentálna energia a atmosféra.“
