Potlesk pre Evu Maliti z trojuholníka Brusel - Perm - Bratislava

Perm je pre našinca pomerne exotické mesto. Leží v Rusku na úpätí Uralu, pri rieke Kame a má veľa divadiel. Okrem iného je pozoruhodné aj tým, že o ňom spisovateľ Boris Pasternak píše v knihe Doktor Živago, kde ho však nazýva Juratin. A práve v tomto meste sa uskutočnil rusko-slovenský divadelný festival, na ktorom bola uvedená premiéra hry Evy Maliti Fraňovej Hra nevedomia.

15.12.2019 13:00
anastasia jakovleva Foto:
Eva Maliti Fraňová na festivale v Perme.
debata

Naštudovali ju herci permského divadla Nová dráma vedení skúsenou režisérkou Marinou Oleňovou.

Slovenská spisovateľka Eva Maliti Fraňová o tomto podujatí i o svojej úspešnej dráme Hra nevedomia porozprávala na stretnutí s fanúšikmi v Ruskom kultúrnom centre v Bratislave. Priblížila atmosféru festivalu aj svoje osobné zážitky a navyše poskytla aj video z predstavenia. Na minimalistickej scéne sa odohrávala scéna stroskotania na fantazijnom ostrove, kde v postave Karola z Banskej Bystrice vynikol mladý herec Alexej Korsukov.

Autorka si zvolila zaujímavú tému – svojho hrdinu poslala zo stredného Slovenska priamo do Bruselu, kde sa Karol ocitne v multikultúrnej spoločnosti. Je tam rušno, rieši sa všetko možné, napreduje sa, ale panuje aj neistota. Dej sa odohráva najmä na námestí Place Jourdan, na ktorom sa vraj podľa legendy zrodili zemiakové hranolčeky a dodnes sa tam predávajú.

Na živom mieste sa ocitli mladí ľudia z rôznych krajín, pracujú ako čašníci či aupairky, stretávajú sa a vymieňajú si skúsenosti. Hľadajú svoj cieľ a náplň života. Do bruselskej dynamiky doputoval aj Karol, ktorý má chaos v duši. Nevie s určitosťou, čo si o sebe myslieť, má pochybnosti o svojej orientácii, nevyzná sa v sebe ani v okolí. Zapadne do haravary a ešte viac sa zamotá.

Osud ho však zavedie na plavbu po mori, kde zrazu pocíti jeho silu a možno aj autoritu, ktoré more pre suchozemcov má. Tu autorka oslobodila svoju fantáziu a dej umiestnila na ostrov, kde Karol stretne ľudí, ktorých spoznal ešte na Place Jourdan.

Žije tam jeho milovaná Sisanda a jej otec, obaja černosi, ktorí nechajú Karola prejsť iniciačným rituálom. Pre autorku je to príležitosť nielen vysloviť rôzne myšlienky o hľadaní seba samého, ale zároveň aj diváka zaujať nečakaným vývojom deja, tým viac, že v závere sa Karol vracia na more a to ho unáša nevedno kam…

Eva Maliti Fraňová oceňovala výkony hercov a hovorila o súznení scénického poňatia ruskej režisérky s jej zámerom: V texte vycítila autorkino materinské, ochranné gesto, s ktorým hru napísala, obavy o mladého hrdinu, aby v živote a súčasnom svete nezablúdil a dokázala ich v predstavení preniesť na javisko.

Hra mala na festivale veľký ohlas, páčila sa divákom, ale aj hercom a mala ohlas i v ruskej tlači. Ľudí zaujímalo, ako prišla Eva Maliti Fraňová na takú zaujímavú tému a odkiaľ má tak dobre „zažitý“ Brusel. Svojho času vraj jej dcéra v tomto meste pracovala v štruktúrach EÚ ako národná expertka a mama ju navštevovala, pomáhala s opatrovaním malého synčeka.

Spisovateľka tak mala možnosť spoznať aj slávne námestie, kde vymysleli hranolčeky a kde odpozorovala tamojší život. Vďaka dcére a jej priateľom sa stala svedkom mnohých rozhovorov o živote mladých, vypočula si ich názory a skúsenosti priamo v neuralgickom bode. Hru preložila známa slovakistka a bohemistka, žiaľ už zosnulá, Nina Šulgina, ktorá ju zaradila do knihy šiestich dramatických textov Evy Maliti Fraňovej. V Rusku majú úspech, čítajú sa, a teraz sa jeden z nich dostal aj priamo na javisko.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #divadlo #Eva Maliti Fraňová #Perm #Hra nevedomia