„Hrajte moju hru, nič iné nežiadam,“ prosíka Sergej Maksudov. Odstrkovaný, prenasledovaný, zákazmi, nezmyselnými nariadeniami a prežitými konvenciami prenasledovaný spisovateľ, ktorého romány odmietajú strohým „nehodí sa“. A hry už vopred zamietnu alebo po premiére zakážu. Hlavný hrdina nedokončeného Divadelného románu Michaila Bulgakova sa napriek všetkým prekážkam nevzdáva túžby presadiť sa vo svete, ktorý tak miluje. Na javisku.
Pod adaptáciu nedokončeného románu jedného z najvýznamnejší ruských prozaikov a dramatikov 20. storočia sa podpísal česko-slovenský režijný tandem Lukáš Trpišovký a Martin Kukučka, vystupujúci pod skratkou SKUTR. Ich inscenáciu Divadelného románu premiéruje v sobotu 1. februára a v nedeľu 2. februára Činohra Slovenského národného divadla.
Buď emigrácia, alebo vytúžená práca
„Na šírom poli ruskej slovesnosti som bol jediný literárny vlk. Radili mi, aby som sa prefarbil. Je to hlúpa rada. Prefarbený ani ostrihaný vlk sa tak či tak nepodobá pudlovi. Niekoľko rokov na mňa usporadúvali štvanicu. Necítim hnev, ale som veľmi unavený. Aj šelma sa unaví,“ písal v máji 1931 Bulgakov Stalinovi. V liste ho žiadal, aby mohol aj so svojou ženou opustiť krajinu. Alebo aby sa mohol zamestnať v divadle – ak nie ako režisér či štatista, aspoň ako divadelný technik. Netrvalo dlho a zatelefonoval mu sám Stalin, na druhý deň ho zamestnali v MCHAT-e.
„Na svete sú všelijaké mechanizmy, ale divadlo je ten najzložitejší,“ hovorí hrdina inscenácie, ktorá pozýva diváka na cestu najtajnejšími zákutiami Nezávislého divadla. Umeleckého sveta, ktorý Bulgakov dôverne spoznal zo všetkých strán na vlastnej koži. Nazerá do šatní hereckých hviezd, načúva kritizujúcim literátom i sekretárkam, počúva výhrady režisérov a neobchádza ani kancelárie šéfov. Nie je to nudný, ale nesmierne živý pohľad do zákulisia. Svet fantázie a mágie sa v ňom prepletá s faustovskými motívmi, irónia s groteskou aj cynizmom, realita so snovými preludmi.
„Bulgakov bol výborný pozorovateľ. Majster písania dialógov, ktoré sú nesmierne vtipné,“ hovorí Lukáš Trpišovský. „Divadelný román nedokončil, život v totalite divadla ho nesmierne vyčerpal. Namiesto toho sa venoval svoju majstrovskému románu – satire Majster a Margaréta,“ pokračuje. Jeho posledné scény a stránky už ťažko chorý prozaik diktoval svojej žene. Keďže koniec Maksudovovho príbehu odišiel spolu s jeho autorom, duo SKUTR siahlo po Bulgakovových denníkoch, zápiskoch aj korešpondencii. „Ako koniec sme zvolili paralelu s Bielou gardou. Maksudovovi sa konečne podarilo presadiť svoju hru Čierny sneh a začína skúšať. Tajomstvom ostane, či sa jeho predstavenie dočká premiéry, alebo ho už pred ňou zakážu,“ vysvetľuje Trpišovský.
Divadelný román ako spektakulárne divadlo
„Maksudov a jeho strastiplný príbeh rozpráva o tom, čo všetko môže divadlo byť. V dobe totality aj mučiacim nástrojom, ktorý dokáže človeka aj zabiť,“ vysvetľuje Martin Kukučka presah Bulgakovovho nedokončeného textu z tridsiatych rokov a zároveň aktuálnosť Divadelného románu aj pre súčasníkov. „Berieme autora ako partnera na diskusiu a niekedy z toho viac vylezie autor a niekedy my,“ pokračuje. Priznáva, že vymýšľa najšialenejšie nápady, pretože sa spolieha na Trpišovského intuíciu.
„V našich predstavách je Divadelný román spektakulárne divadlo,“ dodávajú unisono. Vo svojich inscenáciách spájajú najrozmanitejšie žánre, spolupracujú s nezávislými scénami, novým cirkusom, operou i tanečným divadlom. Ich režijné interpretácie autorských projektov i adaptácií a reinterpretácií klasiky poznajú nielen za hranicami Moravy, ale aj v Poľsku, Srbsku či Nemecku. Aj keď im už tlieskalo Národné divadlo v Prahe, do SND vraj prichádzali s rešpektom. O spolupráci s našou prvou scénou hovoria – rovnako ako herci – v superlatívoch. O pravdivosti ich slov sa možno presvedčiť na vlastné oči.
