Herec Andrej Mojžiš prežil svoj profesionálny život na doskách Divadla Jozefa Gregora Tajovského (DJGT) vo Zvolene. Nazývali ho „šľachticom i grófom slovenského divadla“. Poznali ho však aj rozhlasoví poslucháči vďaka banskobystrickej humoristickej relácii Sobotník.
Andrej Mojžiš sa narodil 16. októbra 1925 v Kremnici, kde žil do svojich 13 rokov. Neskôr sa spolu s rodičmi presťahoval do Bartošovej Lehôtky, čo je obec medzi Kremnicou a Žiarom nad Hronom. Jeho otec bol železničiarom. Andrej Mojžiš mal kráčať v jeho stopách a stať sa výpravcom, uvažoval aj o lesníctve. V Kultúrnom dome v Bartošovej Lehôtke však pôsobilo ochotnícke divadlo a práve s ním sa spájajú Mojžišove herecké začiatky.
Krátky čas pôsobil v Armádnom súbore Víta Nejedlého v Prahe. K profesionálnemu divadlu sa dostal vďaka náhode. Sprevádzal kamaráta Antona Vozára na konkurze do zvolenského divadla ako partner, ktorý mu mal „nahrávať“ v dialógoch. Prijali ich napokon oboch.
Hercom DJGT vo Zvolene sa stal Andrej Mojžiš 1. augusta 1953 a ostal mu verný po celý život. Neprijímal ponuky z iných scén vrátane Slovenského národného divadla v Bratislave. „A prečo by som mal? Veď aj tu sú ľudia,“ odôvodnil svoje rozhodnutie.
Na javisku vo Zvolene vytvoril vyše 160 postáv. Patria k nim Merkutio zo Shakespearovho Rómea a Júlie, Prospero z Búrky a šašo Feste z Večera trojkráľového. Predstavil sa aj ako Vojnický z Anny Kareniny od Leva Nikolajeviča Tolstého, Tartuffe od Moliéra, profesor Higgins z hry G. B. Shawa Pygmalion, Starec z rovnomennej hry Gorkého, Willi Lomen z hry Smrť obchodného cestujúceho od Arthura Millera.
Obsadili ho do titulných postáv v hrách Mikuláš Kopernik, Don Juan a Don Quijote, ale stvárnil aj postavy z diel od Chalupku, Jána Soloviča, Osvalda Zahradníka či iných slovenských autorov.
Andrej Mojžiš často účinkoval aj v spevohre v Banskej Bystrici. Okrem toho pracoval v rozhlase známa a obľúbená bola relácia Sobotník, ktorú vysielalo banskobystrické štúdio.
Veľa príležitostí dostal vo filme a televízii. Hral vo filme Drak sa vracia režiséra Eduarda Grečnera (1967), v dráme Jozefa Zachara Očovské pastorále (1973) a ten istý režisér ho obsadil aj do historického príbehu Sebechlebskí hudci (1975). O dva roky neskôr účinkoval v trojdielnom filme Louis Pasteur (Igor Ciel) a v povstaleckej dráme Ako sa Vinco zaťal Juraja Lihosita. Diváci si ho pamätajú aj zo seriálov Nepokojná láska (1975) či Jedenáste prikázanie (1976).
Rovnako úrodné boli pre Andreja Mojžiša aj 80. a 90. roky 20. storočia. Spomenúť možno filmy Chlap prezývaný Brumteles (Franek Chmiel, 1982), Výlet do mladosti (Pavol Haspra, 1983) či Rozruch na onkológii (Ľuba Vančová-Velecká, 1991), Sudca a jeho kat (Martin Hollý, 1992), Albert, Albert! (Jaro Rihák, 1995), Starožitné zrkadlo (Stanislav Párnický, 1996) a jedným z jeho posledných filmov bol Nedodržaný sľub (Jiří Chlumský, 2009).
Za celoživotnú prácu v divadle získal viacero ocenení – Cenu Jozefa Kronera za celoživotné dielo (2000), štátne vyznamenanie Pribinov kríž II. triedy za významné zásluhy o kultúrny rozvoj SR (2007), Cenu Čestný motýľ za celoživotný prínos pre DJGT (2008), Cenu Kvet kultúry a umenia Banskobystrického samosprávneho kraja (2009).
