O necelý mesiac oslávi SND storočnicu, aj preto sa núkala konfrontácia Bulgakovovho pohľadu na divadelné zákulisie s našimi kultúrnymi pomermi. Autor totiž v Divadelnom románe s ostrovtipom opisuje útrapy, ktoré mu spôsobovala prevádzka Moskovského umeleckého akademického divadla, kde niekoľko rokov pôsobil a ktoré uviedlo aj niektoré jeho hry. Znalec dobových kontextov preto ľahko odčíta narážky na osobnosti ruského divadelníctva a laický čitateľ sa aspoň zasmeje nad všeplatnými absurditami mechanizmu divadelnej prevádzky.
Česko-slovenský režijný tandem Martin Kukučka a Lukáš Trpišovský (pracujúci pod názvom SKUTR) vo svojej dramatizácii upozornil na totožné životné siločiary Bulgakova s hlavnou postavou diela, nádejného dramatika Maksudova. Inscenáciu preto lemoval rolou Bulgakovovej vdovy, ktorá v podaní Jany Oľhovej uvádza publikum do problematiky románu i života svojho muža. Rovnako ako Bulgakov v úvode románu aj ona divákov s úškrnom ubezpečuje, že nič z toho, čo uvidia, sa nestalo – a zo skrine (či z truhly?), kde jej manžel uskladňoval svoje zakázané diela, privádza na scénu Maksudova. Neskôr nemo či v krátkych prehovoroch, v ktorých objasňuje politické perzekúcie Bulgakova, sprevádza Maksudova počas prekomplikovanej cesty pri inscenovaní jeho diela v moskovskom divadle. Až v tragickom finále sa jednoznačne personifikuje literárna postava so svojím reálnym stvoriteľom.
SKUTR vytvorili inscenáciu po každej stránke poetickú a hravú. V štýlovo zladenej divadelnej freske sa neprestajne kopia, ale nekopírujú (a ak, tak jedine cielene) originálne nápady, ktoré zakaždým prinesú nový impulz nielen do javiskového diania, ale i do ideovej nadstavby inscenácie.
Istým problémom je, že tvorcovia ostali až príliš verní Bulgakovovi a jeho interné sondy do zákulisia legendárneho ruského divadla ponechali vo všetkej šírke i hĺbke. Konkrétne nepovýšili na všeobecné, a tak sa sugestívna atmosféra inscenácie ľahko triešti pod nánosom mien, okolností a roztržitej zápletky. Najkonzistentnejšie vychádzajú výstupy, ktoré sa mohli odohrať tu a teraz: napríklad vedenie skúšky inscenácie Ivanom Vasilievičom s nezmyselnými režijnými pripomienkami, ktoré smerujú k popretiu zmyslu všetkého dovtedy zreteľného a autentického, alebo výstupy, kde predloha slúžila tvorcom len ako odrazový mostík na vytvorenie nového rozohrania situácií. Či je to poľudštenie hundravého Kocúra (Dano Heriban), ktorého povahové ladenie si prepožičali z autorovho diela Majster a Margaréta, alebo konfrontácia Maksudovovho dramatického debutu s názorom „starej gardy“ divadla v hutnom komickom podaní Emílie Vášáryovej, Božidary Turzonovovej, Zdeny Studenkovej, Martina Hubu a Emila Horvátha.
Cenným znakom inscenácie je symbióza všetkých javiskových zložiek. Vo vzácne zladenom hereckom kolektíve nikto nevybočuje z nastavenej štylizácie. Jednotná je i práca s výtvarnou zložkou, ktorá kombinuje naturalistický detail s priznanou divadelnosťou. Ústredným leitmotívom kostýmov je zas žltá farba, taká zbožňovaná riaditeľom divadla Ivanom Vasilievičom (preto majú zakladatelia divadla na sebe výhradne kostýmy zlatých odtieňov). Hudba spájajúca živé vstupy Dana Heribana a reprodukciu klasických motívov výstižne podporuje emočnú variabilitu situácií. Ako celok však inscenácia zaujme najmä homogénnou snovou až mysterióznou atmosférou s prímesou tragigrotesky, a to všetko v intenciách verných Bulgakovovej poetike. Škoda, že pod touto podmanivou klenbou inscenácie sa občas stráca vnútorný význam výstupov a na povrch preniká lineárnosť príbehu, podsúvajúc pritom otázku: O čom konkrétne sa hrá Divadelný román na javisku Činohry SND?
Hodnotenie Pravdy:
- 4 hviezdičky z 5
- M. A. Bulgakov: Divadelný román / dramatizácia a réžia: SKUTR / scénografia: Martin Chocholoušek / kostýmy: Alexandra Grusková / hrajú: Alexander Bárta, Richard Stanke, Jana Oľhová a ďalší / premiéra: 1. a 2. februára v SND
