Medzičasom ho už stvárnil aj na scéne Veľkej národnej opery v Pekingu, v moskovskom Boľšom teatre či v rámci festivalového projektu Glyndebourne Tour. Predtým, ako bude v úlohe Princa účinkovať v Národnom divadle v Tokiu, zaspieva a zahrá si láskou opantaného i mučeného hrdinu v Bratislave. Opera Slovenského národného divadla dnes uvádza lyrickú rozprávku v troch dejstvách v premiére.
"Rusalka je veľká téma o hľadaní identity. O tom, ako sa niekto snaží vytrhnúť z predurčenia svojho prostredia. Zo sveta, do ktorého sa narodil, z tradícií, v ktorých vyrastal. Ako napokon zisťuje, že sa to celkom nedá, a to ho vedie k totálnej dezilúzii. A je jedno, či je to vodná víla alebo človek,“ hovorí Martin Kákoš.
V opere debutujúci činoherný a muzikálový režisér, ktorý vedel, že v opere má prioritu hudba, dostal jasné zadanie. Vytvoriť operu rodinného typu. "To znamená prijateľnú pre široký vekový diapazón od detí po starých rodičov,“ vysvetľuje. Nebolo teda možné podľa neho obísť rozprávkový kontext príbehu, magické prostredie, vodníkov a ježibaby. Odmietol predstavu prevratnej interpretácie, ale nerezignoval na snahu vylúpnuť z neho súčasné témy.
"Poetický, metaforický a symbolistický príbeh má presah – hovorí o ľudskej duši,“ pokračuje režisér. V inscenácii uprednostnil nad rozprávkovým gestom pravdu postáv, ich motiváciu a psychológiu. So scénografom Milanom Ferenčíkom a kostýmovou výtvarníčkou Ľudmilou Várossovou vytvorili tri rôzne dejstvá. "V prvom dominuje svet prírody, druhé patrí svetu ľudí a tretie – na rozdiel od Andersena a jeho Malej morskej víly, ktorá patrila k inšpiračným zdrojom Kvapilovho libreta – nadobúda akcent Erbenovej baladickej tragiky,“ vysvetľuje Martin Kákoš.
Z príbehu vodnej víly, ktorá sa kvôli láske k princovi stane človekom, urobil pôsobivé divadlo, ktoré poslúžilo predovšetkým úchvatnej Dvořákovej hudbe. "Hľadanie identity je univerzálna, ba dokonca dnes mimoriadne aktuálna téma a je jedno, či o nej hovoríme v rozprávkovom šate či v súčasnom kostýme. Napokon, čo iné sú Shakespearove diela Kráľ Lear či Sen noci svätojánskej, než prerozprávané rozprávky. Ak v Rusalke nájdu diváci aj nejaké posolstvo, je to bonus navyše,“ dodáva režisér.
"Prvou operou, ktorú Slovenské národné divadlo uviedlo, bola Smetanova Hubička. Ale už o rok nato, v 1920, to bola aj Dvořákova Rusalka,“ pripomína riaditeľ Opery SND Rastislav Štúr. "Mal som dva-tri roky, keď som ju prvý raz videl s mamou, aj preto som sa stal dirigentom,“ spomína. Po storočí sa na prvú slovenskú opernú scénu Rusalka vracia v novom šate.
