V inscenácii Tichá noc, tmavá noc zažijete SNP na vlastnej koži

Slovenské národné povstanie patrí medzi najosobitejšie obdobia našich dejín. Na jeho 75. výročie si však spomenulo len máloktoré divadlo. Zvolenské Divadlo Jozefa Gregora Tajovského inscenáciou Tichá noc, tmavá noc splatilo dlh voči historickému jubileu a v divadelnom kontexte vytvorilo aj podnetnú a odvážnu inscenáciu.

29.02.2020 08:00
ticha noc tmava noc, Divadlo J. G. Tajovského Foto:
Inscenácia Tichá noc, tmavá noc ponúka sugestívny a emotívny zážitok.
debata

Zvolenčania sa rozhodli pre imerzné divadlo – zážitkovú formu, ktorá nemá v kamenných slovenských divadlách takmer žiadnu tradíciu. Ide o scénickú optiku, keď nie sú javisko a hľadisko prísne oddelené – základom tohto typu divadla je totiž narušenie komfortnej zóny a pomyselnej steny medzi divákmi a hercami. Obe strany sa ocitajú v minimálnej vzdialenosti. Typické je trieštenie príbehového diania na simultánne prebiehajúce situácie v najrôznejších nedivadelných priestoroch. Divák sa môže rozhodnúť, ktorú z paralelných príbehových línií si zvolí a bude ju počas toku inscenácie sledovať. Už na začiatku je jasné, že nemôžete byť pri všetkom dianí, ale podľa výberu si musíte poskladať vlastnú dejovú mozaiku.

Generál Golian aj Frontové divadlo

V duchu tohto princípu sa českí tvorcovia režisér Ivo Kristián Kubák a autorka textu a dramaturgička Marie Nováková snažili o bezprostredné ponorenie diváka do pocitu z povstania. Nešlo im o dobový dokument, ktorý by vyratúval udalosti, ani didaktickú a názorovo vyhranenú prednášku z dejepisu. Zamerali sa na vyvolanie autentickej atmosféry dvojmesačného odboja slovenskej armády a dobrovoľníkov voči nemeckej presile. A to sa im podarilo vo zvrchovanej miere.

Na začiatku sa ocitáme pri natáčaní slovenského filmu Hanka sa vydáva, ktoré náhle preruší vypuknutie SNP. Od tohto sa odvíja hneď niekoľko rovnocenných dejových tokov inšpirovaných skutočnými osudmi. V centre pozornosti stoja najmä umelci a ich význam počas bojov s nacistickou armádou. V príbehu sa stretneme s osobnosťami našich kultúrnych dejín, ktoré sa stali očitými svedkami a účastníkmi SNP. Nováková zobrazila napríklad odvahu režiséra Paľa Bielika a kameramana Karola Kršku tajne natáčajúcich dokument o živote povstania, alebo prevádzku Frontového divadla a jeho hercov ako Andrej Bagar či František Zvarík, ktorí umeleckou činnosťou v lazaretoch vlievali nášmu vojsku nádej na víťazstvo. Okrem pomerne známych osôb však do dejových vetiev autorka situovala aj veliteľa povstania generála Goliana či lokálnu zvolenskú tému falošných partizánov, ktorí zavraždili skupinu ľudí vrátane farára Antona Šaláta, o. i. zanieteného zástancu ľudáckeho režimu.

Po koho si prichádza Biela?

Režisér pri komponovaní scénosledu sústredil hracie ťažisko inscenácie do dvoch podlaží zákulisných priestorov divadla. Na prvom poschodí sa v rôznych miestnostiach stretávame s dobovou kaviarňou, Golianovým veliteľstvom či autobusom Frontového divadla, kam sa pri imitácii jazdy na front herci aj s divákmi zatvoria. Kým prízemie ponúka situácie, kde sú spočiatku prestrelky skôr výnimočnou udalosťou, temné podzemie divadla je strediskom neľútostného boja mimo civilizácie. Na fronte, kde sú krv, krik a konfliktné strety bežnou súčasťou. Scénografka Aneta Kučeříková využila potenciál podzemného priestoru v plnom rozsahu. Vytvorila provizórnu poľnú nemocnicu, faru s cintorínom a vďaka masívnym kmeňom stromov aj ilúziu temného lesa. Pivničný priestor je zahalený do neprehľadnej tmy, v ktorej netušíte, čo sa ukrýva za najbližším rohom. Iba nemá postava s menom Biela svojím tichým príchodom varuje, že smrť sa nezadržateľne blíži. Len netušíte, po ktorú z postáv vo vašom okolí si práve ide.

Podstatným prvkom inscenácie je aj štýlové zladenie vyše tridsaťčlenného hereckého kolektívu. Nikto z účinkujúcich si neuzurpuje priestor, všetci dôsledne dodržiavajú časovo-priestorové rozvrhnutie jednotlivých výstupov po celom hracom priestore. A čo je hlavné, všetci účinkujúci (v komparzných aj dejotvorných úlohách) dokázali cez civilný výraz kopírujúci bežný ľudský prejav herecky tvárne a umelecky presvedčivo sprostredkovať pocity z ambivalentných aj krízových situácií, v ktorých sa ich postavy ocitli.

Tichú noc, tmavú noc možno s plným vedomím zaradiť k najvýznačnejším slovenským inscenáciám posledných rokov naštudovaných v repertoárových divadlách. Ponúka totiž sugestívny divadelný a emotívny zážitok, aj vzácne neprvoplánové varovanie pred reprízou udalostí spred trištvrte storočia.

Hodnotenie Pravdy: 5 hviezdičiek

Marie Nováková: Tichá noc, tmavá noc / réžia: Ivo Kristián Kubák / hrajú: Richard Sanitra, Ondřej Daniš, Veronika Slamková a ďalší / premiéra: 21. februára v DJGT Zvolen Martin

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #Divadlo J. G. Tajovského