Jedným z diel, ktoré ozdobia jubilejnú, 100. sezónu SND, je opera Rusalka. Dvořákova opera mala svetovú premiéru 31. marca 1901 v Národnom divadle v Prahe, kde ju diváci prijali tak nadšene ako dovtedy žiadnu z Dvořákových opier. V SND Rusalku prvýkrát premiérovali v novembri 1920 a potom ešte desaťkrát, naposledy v roku 2005. Tohtoročnú inscenáciu režíruje Martin Kákoš a dirigujú Ondrej Olos a Dušan Štefánek.
Foto: Zdenko Hanout
Riaditeľ Opery SND Rastislav Štúr na tlačovke vysvetlil, že prvým predstavením v SND síce bola Hubička, ale v roku 2020 uviedli aj Rusalku, vhodnú aj pre detského diváka. Štúr tiež prezradil, že práve Rusalka bola prvou operou, ktorú ako asi trojročné dieťa počul a aj preto sa rozhodol stať dirigentom.
Vzápätí ho doplnil Peter Berger, predstaviteľ Princa, že aj on sa rozhodol byť tenorom po tom, ako počul Petra Dvorského spievať v Rusalke. Mimochodom, Bergera rola princa v tejto opere sprevádza už 14 rokov – spieval ju v Prahe, v moskovskom Boľšom Teatri aj v Pekingu.
„Nevnímam ju ako českú, cudzojazyčnú operu, ale našu. Konečne ju po Košiciach a Banskej Bystrici spievam aj v Bratislave. Každá Rusalka je iná, stretávam sa aj s veľmi modernými, na hlavu postavenými inscenáciami. Teším sa, že táto je klasickým rodinným predstavením pre všetky vekové kategórie.“
Foto: Zdenko Hanout
Dramaturg Marek Mokoš dodal, že zadanie pre režiséra znelo vytvoriť realistickú rozprávku. „Kedysi sa Rusalka hrávala v nedeľu dopoludnia, takže veríme, že takto tiež nalákame divákov. Aj keď nejde čisto o rozprávku, je to skôr metaforický, symbolický príbeh, rozprava o ľudskej duši, hľadaní identity a zmyslu ľudského života.“
Režisér Martin Kákoš pripomenul, že rozprávka je svojbytný, vôbec nie jednoduchý žáner. Toto bohaté a inšpirujúce dielo je postavené na mimoriadne kvalitnom librete Jaroslava Kvapila. „Nechceli sme žiadne prelomové obrazoborecké interpretácie, takže ježibaba tu Rusalke nebude podávať žiadne drogy,“ povedal Kákoš.
Diváci teda uvidia nielen krásny príbeh, ale aj nádhernú scénu Milana Ferenčíka (preňho ide o štvrtú Rusalku, na ktorej pracoval) a farebné kostýmy Ľudmily Várossovej. Choreograf Jaroslav Moravčík sa zasa radoval, že táto verzia Rusalky je „dosť rozpohybovaná. Máme tu šesť tanečných párov, ktoré stvárňujú nielen lesné bytosti, ale aj sluhov tancujúcich v zámku polonézu“.
Foto: Zdenko Hanout
Foto: Zdenko Hanout
A napokon sa aj predstaviteľka Rusalky Eva Hornyáková vyznala, že ide o jej splnený sen – spevácky aj herecký. „Rusalka je cesta k podstate človeka, majstrovské dielo po všetkých stránkach. Keď prídem domov z predstavenia, pustím si ju a počúvam ju znova,“ uzavrel šéf opery Rastislav Štúr. Apropo, podarilo sa dať dokopy čisto slovenské obsadenie.
