Lorcove posledné hodiny v Dome

Túžia sa vydať. Utopiť sa vo vlnách vášnivej lásky. Lenže matka svojich päť dcér stráži ako väzniteľ odsúdencov. Po manželovej smrti sa rozhodla držať osem rokov smútok. Dom premení na celu, z ktorej nemožno uniknúť.

05.03.2020 08:55
Inscenácia Dom Foto:
Inscenácia Dom je súčasnejším výkladom Lorcovej hry a žánrovo sa blíži k hororu.
debata

A mladým ženám snívajúcim o manželoch pripraví osud nedobrovoľných mníšok. Namiesto poriadku zavládne chaos a nesloboda, viera ustúpi neistote. Za múrmi prísne stráženého domu ale neustále číha nebezpečenstvo. Nečakaný príchod tajomného Pepeho zamieša kartami osudu každej z dcér. Príde búrka?

Príbeh despotickej matky a žien fantazírujúcich o živote s milovaným mužom rozvíja Federico Garcia Lorca vo svojej poslednej hre Dom Bernardy Alby. Pol roka po tom, čo ju dopísal, ho popravili španielski falangisti. Na javisko sa dostala až deväť rokov po tom, čo život španielskeho básnika a dramatika preťala guľka. Inšpirovala aj tvorcov inscenácie Dom, ktorá má zajtra premiéru v Štúdiu nitrianskeho Divadla Andreja Bagara.

Radikálnejšia úprava rozvíja symboliku

„Najviac sme sa snažili priblížiť až k hororu, hra je vlastne veľmi temná,“ hovorí režisér Marián Amsler. Prijal ponuku divadla, ktoré chcelo Lorcovu tragédiu uviesť ako jeden z titulov k 70. výročiu svojho založenia. A odkázať tak na slávnu a úspešnú inscenáciu Jozefa Bednárika z konca sedemdesiatych ro­kov.

„Potreboval som ale spraviť súčasnejší výklad a razantnejšie do textu vstúpiť,“ pokračuje v rozprávaní pre Pravdu. Oslovil Annu Saavedra, s ktorou v HaDivadle spolupracoval na rôznych autorských textoch. "Otca má z Čile, venuje sa španielskej dramatike, ovláda ten jazyk, tak sa mi zdala ako ideálna autorka na to, aby text upravila.

Práve ona prišla s nápadom prepojiť hru so životom Federica Garciu Lorcu. Snažili sme sa do inscenácie dostať jeho posledné dni a hodiny a zároveň atmosféru v krajine, v ktorej narastajú fašistické tendencie a začína prenasledovanie intelektuálov, homosexuálov a mnohých inak zmýšľajúcich ľudí," vysvetľuje Marián Amsler.

Zvolili radikálnejšiu úpravu predlohy, nešli celkom po realistickej línii. Rozhodli sa pracovať viac so symbolickou vrstvou pôvodného textu. „S výtvarnými výrazmi, metaforami, pohybom a hudbou. Lorca bol veľký priateľ Dalího, Bunuela a celej surrealistickej skupiny, aj preto bude výsledkom skôr hudobno-pohybová javisková báseň,“ dopĺňa režisér. Nie tanečné, ale fyzické divadlo.

Most cez desaťročia

Bednárikovo predstavenie Dom Bernardy Alby explicitne odkazovalo na komunistický režim, ktorý väznil ľudí za ostnatým drôtom, vnucoval im istý spôsob myslenia a zakazoval slobodu. „My hovoríme o systéme, ktorý obmedzuje ľuďom ich práva, obmedzuje ich slobodu a diktuje im, ako majú rozmýšľať. O systéme postavenom na kresťanských – nechcem povedať až dogmách, pretože osemročný vynútený smútok je naozaj prehnaný. V tomto pracujeme tak trochu podobným spôsobom,“ hovorí Marián Amsler.

Istým prepojením oboch inscenácií je aj Žofia Martišová. Bednárik jej zveril postavu despotickej Bernardy Alby, tentoraz sa zhostí úlohy jej matky. "Veľmi sme si priali, aby osemdesiatročnú babku hrala táto herečka. Ukázalo sa to ako ideálne prepojenie, pridáva režisér.

Blízkosť smrti, vyhrotené vzťahy medzi ženami, temné tajomstvá znepríjemňujúce napätú atmosféru. Predsudky, strach z klebiet a zo spoločenského odsúdenia. Témy slobody a manipulácie. Motivické línie Lorcovej hry rezonujú aj v inscenácii, ktorú na motívy slávnej hry napísala Anna Saavedra. Scéna Juraja Kucháreka je až hororovo temná, kostýmy Marije Havranovej sa pohrávajú s historizujúcimi detailmi.

Autor hudby Ivan Acher zámerne nesiahol po španielskych melódiách či charakteristických kastanetách. „Hľadali sme náš vlastný jazyk, ktorý vznikol spojením podnetov výtvarníkov, hudobníka i choreografky Stanislavy Vlčekovej, s ktorými sme na inscenácii Dom pracovali,“ dodáva Marián Amsler.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #divadlo #Dom Bernardy Alby