Posolstvo k Svetovému dňa divadla 2020 prináša Shahid Nadeem z Pakistanu

27.03.2020 08:00
shahid nadeem2
Shahid Nadeem Autor:

Svetový deň divadla inicioval v roku 1962 Medzinárodný divadelný inštitút (ITI) a 27. marca sa slávi každý rok po celom svete. K tomu dňu požiada každý rok ITI jednu z výrazných osobností dramatického umenia o posolstvo. Tento rok je jeho autorom dramatik a režisér Shahid Nadeem z Pakistanu.

„V Pakistane platí striktné delenie na sakrálne a profánne. V profánnej sfére nie je priestor na náboženské úvahy a v sakrálnej sa nediskutuje a neakceptujú sa ani nové myšlienky. Konzervatívne zriadenie hrá svoje ‚posvätné hry‘ a umenie a kultúru považuje za neprijateľné. Scéna pre divadelníkov preto pripomína prekážkovú dráhu. Najprv musíte dokázať svoju hodnotu, to, že ste naozaj dobrý moslim a oddaný občan, a potom dokazovať, že tanec, hudba a divadlo sú v islame naozaj ‚dovolené‘,“ napísal okrem iného v posolstve Nadeem.

„Aj keď sú elementy tanca, hudby a divadla prítomné v každodennom živote, veľké percento praktizujúcich moslimov sa prijať scénické umenia stále zdráha. Nám sa však v jednom momente podarilo naraziť na subkultúru, ktorá má potenciál spojiť sakrálne a profánne na jednom javisku,“ poznamenal s tým, že v 80. rokoch, keď Pakistanu vládla vojenská vláda, založila skupina mladých umelcov divadlo Ajoka, aby mohli spochybňovať diktatúru prostredníctvom sociálne a politicky odvážneho divadla disentu. Zistili, že ich pocity, hnev a úzkosť by sa dali vyjadriť slovami súfijské básnika Bulleha Shaha, ktorý žil pred tristo rokmi.

„V Ajoke sme objavili, že jeho poézia nesie politické vyhlásenia, ktoré kritizujú skorumpované politické autority a bigotné religiózne zriadenie. Kým naše divadlo mohli autority zakázať alebo vyhnať, populárneho a váženého súfijského básnika, akým bol Bulleh Shah, nie,“ uviedol dramatik s tým, že život Shaha bol rovnako dramatický a radikálny ako jeho poézia, čím si vyslúžil fatvu a doživotné vyhnanstvo. O živote básnika a jeho zápasoch napísal hru Bulha. „Pochádzal z tradície pandžábskych súfijských básnikov, ktorí svojou poéziou a životom nebojácne spochybňovali autoritu cisárov a demagógov kléru. Písali jazykom ľudu a o túžbach más. V tanci a hudbe našli svoj nástroj na spojenie medzi človekom a Bohom, s opovrhnutím obchádzajúc vykorisťovateľských náboženských priekupníkov. Vzdorovali rodovému a triednemu deleniu a pozerali sa na planétu s úžasom ako na manifestáciu Všemohúceho,“ priblížil Nadeem inscenáciu, ktorú sa napokon podarilo uviesť v priestoroch Goetheho inštitútu.

V roku 2001 sa podľa Nadeema zrodil nový druh divadla. Súčasťou inscenácie boli aj náboženská hudba qawwali, súfijské dhammal tance a inšpiratívna recitácia poézie aj meditatívne skandovanie zikir. „Sikhovia, ktorí boli v meste na pandžábskej konferencii a zastavili sa na predstavení, v závere vtrhli na javisko, objímali a bozkávali hercov a plakali. Bolo to prvý raz od rozdelenia Indie v roku 1947, ktoré vyústilo do rozdelenia Pandžábu podľa komunitných hraníc, čo sa Sikhovia ocitli na javisku s moslimskými Pandžábčanmi. Bulleh Shah bol pre nich dôležitý rovnako ako pre moslimských Pandžábčanov, pretože súfisti prekračujú hranice náboženstiev aj komunít,“ podotkol Nadeem s tým, že objavovanie príbehov podobných Bullehovi Shahovi sa môže stať mostom medzi kultúrami, divadelnými tvorcami i publikom.

Nadeem v posolstve vyzýva k boju proti apatii, letargii, pesimizmu, chamtivosti a neúcte voči svetu. „Voči planéte, ktorú obývame. Divadlo má svoju úlohu, svoju vznešenú úlohu, povzbudzovať a mobilizovať ľudstvo, aby zastavilo svoj pád do priepasti. Divadlo má moc pozdvihnúť javisko, hrací priestor, na niečo posvätné.“

#divadlo
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku