Len pár dní pred premiérou musel skončiť cestu k divákom Spaľovač mŕtvol. Groteskný príbeh smrťou fascinovaného zamestnanca krematória, preslávený rovnomenným filmom Juraja Herza.
„Profesionálna úzkosť, že chcete robiť svoju prácu a nemôžete, je nevysloviteľná,“ pridáva umelecký šéf prešovského Divadla Jonáša Záborského Michal Náhlík. Zastaviť museli finalizáciu netradičných Ťapákovcov vo východňarskom nárečí. Tesne pred cieľovou páskou stopli opatrenia súvisiace s hrozbou pandémie aj ďalšie premiéry.
Napríklad populárneho Kuba či nestarnúcej Verdiho Aidy v Slovenskom národnom divadle, netradičných Ťapákovcov vo východňarskom nárečí v prešovskom Divadle Jonáša Záborského či pôvodnej hry Borodáč alebo Tri sestry a tanečnej inscenácie Nurejev v košickom Štátnom divadle. Podobný osud zhatil práce aj na ďalších predstaveniach, ktoré plánovali slovenskí divadelníci premiérovať do konca sezóny. Tá sa tentoraz skončila predčasne. Paradoxne – v Roku slovenského divadla.
Optimistické i čierne scenáre
Niekto by mohol povedať: nič sa nedeje, len sa posunú termíny. A možno sa divadlá – tak ako kiná, kúpaliská či obchodné centrá – budú môcť otvoriť aj skôr ako začiatkom júna. Kinám to príde vhod. Divákov čakajú desiatky filmových premiér, ktoré na uvedenie na plátne len čakajú. Sú hotové, stačí spustiť premietanie. V multiplexoch je navyše jedno, či premietajú pre troch ľudí, alebo z tretiny naplnenú kinosálu. Tržby sa rátajú, aj keď nižšie.
Aby sa však obnovenie predstavení oplatilo divadlám, potrebujú mať vypredané hľadiská. Lenže prísne hygienické pravidlá to nedovoľujú. Navyše hotové inscenácie treba „oprášiť“ a premiéry „dopilovať“.
„Aj keď sa epidémia skončí, divadlo sa nedá ako iné podniky naštartovať stlačením gombíka. Považujem za viac ako pravdepodobné, že ekonomická situácia nás prinúti nielen mechanicky posunúť dátumy chystaných premiér, ale aj prehodnotiť dramaturgické plány,“ konštatuje riaditeľ Slovenského národného divadla Peter Kováč.
Naša prvá divadelná scéna má podľa jeho slov pripravené tri varianty budúceho vývoja. Relatívne optimistický, pomerne pesimistický a čierny. Verí však, že ten tretí nebudú musieť realizovať. Otázkam zatiaľ neistej situácie už venovali v SND viacero porád, v utorok sa uskutoční repertoárová rada divadla. „Neverím, že vzhľadom na pretrvávajúce minimálne dve neznáme v rovnici, ktorú musíme riešiť, budeme mať definitívne riešenie. Počítame však s tým, že v septembri budeme môcť začať novú sezónu,“ spresňuje riaditeľ SND. A krízové scenáre majú pripravené aj v ďalších súboroch, ale len čas ukáže, ktorý z nich môžu použiť.
V Nitre sa nevzdávali
Už osem týždňov do budov divadla nesmie nik, okrem tých, čo zabezpečujú nevyhnutnú každodennú prevádzku. Niektoré sa venovali údržbe, takmer v každom šili krajčírky rúška, ktoré boli dlho „nedostatkovým tovarom“, inde sa hoci aj strihaním stromov venovali úprave okolia svojich budov, opravovali dekorácie, venovali sa údržbe počítačových sietí i osvetlenia a podobne. Jednoducho prešli na „prázdninový režim“. A venovali sa najmä príprave rôznych programov pre svoje weby. „Aktivizácia cez sociálne siete je momentálne jediná cesta, ako prezentovať našu činnosť, ostať v povedomí diváka a byť s ním v kontakte. Odozvy sú výborné,“ sumarizuje doterajšie skúsenosti riaditeľ Štátneho divadla Košice Igor Dohovič. „Na youtube kanáli zverejňujeme pracovné záznamy inscenácií z nášho nedávneho repertoáru, čo má veľkú odozvu. Sme však limitovaní autorskými právami, takže nemôžeme zverejniť každú, o ktorú nás diváci žiadajú,“ pridáva Michal Náhlík z prešovského DJZ.
V divadlách sa skúšať nesmelo. Nitrianske Divadlo Andreja Bagara sa však nevzdávalo. Ešte pred mesiacom ich poháňala myšlienka, že by plánovanú premiéru divadelnej adaptácie posledného románu Jane Austinovej Láska slečny Elliotovej predsa len uviedli. Hoci aj v posledný júnový deň a bez divákov. Tvorivý tím pracoval ďalej – cez videokonferencie. „Najskôr sme si to nevedeli celkom dobre predstaviť, ale fungovalo to veľmi dobre. Cez videohovory sme si odkryli vzťahy postáv a spravili aj analýzu diela,“ vysvetľuje umelecký šéf DAB Juraj Ďuriš.
Teraz je ale potrebné prejsť do priestoru. Rozhodli sa pri tom využiť ochranné štíty, ktoré im darovala nitrianska Univerzita Konštantína Filozofa. „Pri použití rúšok nemôžu herci na skúškach dobre artikulovať a pracovať s hlasom. Nie je možné vyjadriť emócie, používať mimiku ani správne dýchať. Preto nám ochranné štíty veľmi pomôžu,“ dodáva umelecký šéf divadla. A dúfa, že premiéru sa im podarí uviesť aspoň začiatkom septembra.
Výpadky v tržbách chýbajú všetkým
Nielen veľké podniky, menšie firmy a drobní podnikatelia zratúvali straty. Aj divadlá. „Každým dňom je finančná strata väčšia a väčšia,“ vyratúva František Výrostko. Len za marec tak prišlo divadlo o 35-tisíc. „V apríli a máji sme mali naplánované nielen množstvo domácich predstavení, ale aj zájazdov a komerčných prenájmov,“ pridáva riaditeľ SKD Martin ďalšie mínusy a pokračuje:. „Výpadky v tržbách za neodohrané predstavenia nám nesmierne chýbajú aj na úhrady faktúr spojených s prevádzkou budov.“
Prešovské DJZ prichádzalo každý týždeň o 20-tisíc, nitrianske DAB o 25-tisíc, finančné straty košického ŠD sa hýbu v státisícoch a SND len na tržbách stráca každý týždeň 100-tisíc. Od druhej marcovej dekády sa finančné mínusy vyšplhali do nedozerných výšok.
„Najhlbšie vrásky nám robí reštart našej činnosti a získanie opätovnej dôvery divákov, že nadchýnať sa umením nie je zdravotne nebezpečné,“ hovorí Igor Dohovič. „Naše divadlo má chvalabohu aj mecenášov, ktorí podporujú umenie, a verím, že aj vďaka nim sa nám podarí dostať do kondície, akú sme mali pred vypuknutím pandémie,“ verí riaditeľ nitrianskeho DAB Jaroslav Dóczy. „Keďže neexistuje zákon o sponzorstve, reálnych sponzorov ani nemáme, iba reklamných partnerov, z čoho vyplýva, že si musíme pomôcť sami. Najväčšia pomoc od štátu by pre nás bola, keby neznížil príspevok, ku ktorému sa zaviazal,“ dúfa Peter Kováč.
„Divadlá plánujú premiéry s dvoj-, trojročným predstihom. Táto skladačka sa rozsypala a tak musíme začať absolútne od začiatku,“ dodáva Michal Náhlík.