Divadelné storočie na Hrade

Sto rokov založenia Slovenského národného divadla sme ešte stohli osláviť začiatkom marca, potom však prišlo nečakané zastavenie spoločenského aj kultúrneho života.

24.05.2020 09:00
Biela nemoc Foto:
Biela nemoc (1958) s Jozefom Kronerom-
debata

Na Bratislavskom hrade bola vo februári otvorená výstava Divadelné storočie – stopy a postoje, ktorá zaujala každého, kto bol zvedavý, ako sa naša profesionálna divadelná scéna vyvíjala a menila za uplynulých sto rokov. Na to, že sme svoj najvýznamnejší kultúrny stánok budovali vždy tak trochu navzdory dejinám, navzdory hlúpym a často krutým politikom a brutálnym politickým zvratom, je obdivuhodné, že sa nám ako kultúrnemu národu podarilo prežiť. V týchto dňoch je výstava opäť sprístupnená a stojí za to presvedčiť sa na vlastné oči, aké neuveriteľne ťažké podmienky a osudy mali tí, ktorí sa rozhodli zasvätiť svoj talent a často aj zdravie a život tomu, čo dnes považujeme za akúsi podružnú samozrejmosť.

Výstava v réžii štrnástich kurátorov

Výstava Divadelné storočie – stopy a postoje mapuje nielen sféru profesionálneho divadla po roku 1920, zaoberá sa aj situáciou v spoločnosti a na poli kultúry a umenia v časoch predtým. „Slovenské profesionálne divadlo nevyrástlo na zelenej lúke. Narodilo sa do prostredia s historickou divadelnou skúsenosťou, sociálnymi predsudkami i veľkými umeleckými očakávaniami. V rámci výstavy sme sa snažili ukázať premeny slovenského divadelníctva, jeho spoločensko-politické i umelecké východiská, a takisto pomenovať paradoxy a špecifiká, ktoré určovali jeho celkový vývoj,“ hovorí hlavná kurátorka výstavy, Zuzana Nemcová Gulíková. Keďže výstava sa rozsahovo i žánrovo venuje širokému spektru tém a na slovenské divadlo sa pozerá z viacerých zorných uhlov, kurátorsky sa na nej podieľalo až štrnásť renomovaných teatrológov a divadelných odborníkov.

Z dnešného hľadiska by bolo nerozumné, ba priam hlúpe, len to považovať za slovenské divadlo, čo vznikalo po roku 1919 alebo len a výlučne v slovenskom jazykovom prostredí, pretože ani pri najrozprávkovejšej vôli kultúry nevzniká ako akýsi rýdzo národný potôčik izolovaný od všetkých okolitých vplyvov. Slovensku ako ukážkováéj kultúrnej križovatke stále ostáva osvojiť si to, čo sme počas minulého storočia z učebníc opakovanie gumovali, cenzurovali a vytesňovali.

Od histórie po súčasnosť

Pri vstupe do expozície si môžu návštevníci pozrieť aj vzácne originály významných tlačených materiálov z obdobia pred vznikom profesionálnej divadelnej scény na Slovensku. Celým priestorom ich sprevádzajú originálne kostýmy z rozličných divadelných inscenácií. Viac o slovenskom divadle sa návštevníci dozvedia prostredníctvom stoviek exponátov, vystavených dokumentov, fotografií, plagátov, či audiovizuálnych diel. „Na tejto výstave sa podieľalo okrem kurátorského a produkčného tímu aj viac ako 60 divadiel, inštitúcií a jednotlivcov zo Slovenska, ktorí nám zapožičali exponáty zo svojich zbierok a archívov. Zahraničné exponáty pre účely výstavy zapožičalo deväť zahraničných inštitúcií – z Českej republiky, Rakúska, Maďarska a Nemecka,“ dopĺňa Zuzana Nemcová Gulíková.

Svetový scénograf na Bratislavskom hrade

S Divadelným ústavom na výstave architektonicky spolupracoval slovenský scénograf žijúci v Poľsku, Boris Kudlička, ktorého tvorbu bolo možné vidieť na Slovensku naposledy v roku 2008. „Pri projektoch ako je výstava Divadelné storočie – stopy a postoje vychádzam vždy z práce osôb, ktoré danú tému vedecky skúmajú. Zo začiatku len počúvam, prijímam informácie, spracovávam ich a následne hľadám riešenie. Myslím si, že kľúčom k tomuto projektu je práve kurátorská koncepcia, pretože tá rozpráva príbeh a určuje konštrukciu výstavy. A mojou úlohou je vytvoriť taký výtvarný priestor, aby vypovedal tento príbeh,“ hovorí Boris Kudlička. Celou výstavou vedie návštevníka čierny pás, ktorý symbolizuje časovú os a zároveň pomáha orientovať sa v priestore expozície.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #100 rokov SND