„Hoci nedokončený je veľký v tom, že akoby vystihoval aj to, čo sa odohráva práve tu. Niečo sa nenávratne končí, aj keď sa o tom nerozpráva. Ale neistota, ktorú máme pred sebou, je aktuálna. Spoločnosť sa nachádza v ,tekutom stave', hodnoty často lietajú z jedného póla k druhému a hľadajú si svoje miesto,“ hovorí Jozef Vlk. Autor konceptu, hudby a režisér inscenácie Muž bez vlastností, ktorú dnes a zajtra uvádza v premiére banskobystrické Divadlo Štúdio tanca.
Vojak, inžinier, vedec, matematik Ulrich našiel napokon vnútornú rovnováhu v rezignácii. Bonadea je jeho milenka, ktorá má priateľku Klarissu. Na scéne sa ocitá aj manželka vysokého úradníka Diotima, politik Walter a nemecký šľachtic Arnheim. A medzi nimi pulzujú vášne, napätie i konflikty. „Charaktery a situácie sú síce konkrétne, ale skrývajú v sebe veľa ďalších možností, ako by sa ich vzťahy mohli vyvíjať. Čítala som preto skôr medzi riadkami a vyťahovala esenciu témy románu,“ pridáva v rozprávaní pre Pravdu choreografka Stanislava Vlčeková.
Najradšej pracuje cez improvizáciu. Za dôležitý považuje osobný vklad tanečníka do pohybového materiálu. Každý nápad ho podľa nej posúva ďalej a hlbšie. Pestrý kaleidoskop sveta, v ktorom sa postavy pohybujú, pripomína tak trochu žalúdok žraloka. Ich identita je labilná, nič nevedia dokončiť, viac konajú, ako myslia. Nečakane sa vynárajú a rovnako nečakane zasa miznú.
Najtvrdším orieškom, ktorý museli rozlúsknuť, bolo nastavenie interpretácie. „Náročné bolo vytvoriť štruktúru, ktorá by sa čo najviac približovala k musilovskej esencii. Aby prostredie, v ktorom sa naše predstavenie odohráva, bolo čo najbližšie pravde. Lenže pravda, o ktorú ide aj vo vnútri predlohy, je čosi, čo neustále uteká pod prstami,“ vysvetľuje režisér.
Strohý literárny obsah nemá dejovú líniu, vychádzali teda z konkrétnych postáv a problémov, ktoré riešili. Paralelné akcie, v predlohe reflektujúce horúčkovité prípravy osláv 70. výročia vlády cisára Františka Jozefa I., sa menia na stretnutia aristokratov s predstaviteľmi „politického života“.
„Otázky ako, kedy a kto sa menia na častice, ktorými je lemovaná problematika ,tekutého stavu' spoločnosti. A v metaforách smeruje k futurologickému pocitovému výkladu budúcnosti,“ hovorí Jozef Vlk. O kostýmy a vizáž sa postarala odevná dizajnérka a kostýmová výtvarníčka Andrea Pojezdálová – nový objav tvorivého tandemu Vlk – Vlčeková, pod scénografiu sa podpísal Ján Ptačin.
Tvorcovia inscenácie, z ktorej miestami až zamrazí, pretransformovali spoločenský kvas histórie do výtvarných obrazov súčasnosti. „Práve obraz povie niekedy oveľa viac ako monológ či dialógy. Aby sa naše dielo viac podobalo eseji – teda forme, akou Robert Musil svoj román napísal. Výzvou pre nás bolo vyjadriť niečo veľké, čo sa ukrývalo medzi riadkami jeho textu,“ dodáva režisér. Po Kafkovi, Proustovi a Joyceovi uzatvára Musilovým Mužom bez vlastností svoj neviditeľný dialóg so slávnymi románopiscami.
